cestovatel vez cert200 Jedna z kvalitných kníh odbornej literatúry, ďalší zo skvostov Alberta Manguela, v ktorom (žiaľ či našťastie) nájdeme sami seba.

Cestovateľ, veža a červ – trojica jednoduchých pomenovaní pre jednu postavu – čitateľa. Čitateľ je zaujímavejšia osoba než by ste sa predtým, ako túto knihu vezmete do ruky, nazdávali. A to, že ním môže byť ktokoľvek z nás je jedno z najkrajších dobrodružstiev, ktoré nám kniha môže priniesť.

Čitateľ už od dávnych stáročí predstavoval múdrosť, istotu vedenia, hĺbavosť. Neskôr sa jeho podstata v spoločnosti začala pretvárať na osobnosť viac zahĺbenú do seba, ponorenú do knihy, až filozofa odpútaného od reálneho sveta. V súčasnosti je pohľad na čitateľa radikálnejší – stráca čas. Manguel už predstavil plne svoje teórie v knihách Dějiny čtení, či Knihovna v noci. Jeho absolútna fascinácia slovom a jeho použitím v dejinách a súčasnosti je však pochopiteľná.

Písané slovo ako mocný nástroj náboženstva, hybná sila propagandy, Amorov šíp do srdca romantikov, či vzrušujúce dobrodružstvo v ceste poznávania. Všetky obrazy knihy sú ikonograficky silnými znázorneniami, kniha nikdy neznačila niečo potupné, avšak vždy reprezentovala múdrosť, stabilitu, hodnoty, morálku.

Alberto Manguel sa v knihe zameriava na postoj čitateľa ku knihe. Začína prirovnaním k cestovateľovi, človeku, ktorý knihu využíva ako prostriedok na zažitie dobrodružnej výpravy, berie knihu do ruky ako kompas. Z historického hľadiska upozorňuje na to, že písané slovo bolo ekvivalentom návštevy, kedy slová podobne ako objatia nadobúdali ešte v 17. storočí fyzické kontúry. Cestovať knihou ale môžeme rôznymi smermi, k človeku i k Bohu. Podľa sv. Augustína, sv. Bonaventury i Dante Aliegieriho, mierime „Knihou kníh“ k pravému poznaniu Boha. Tento druh cestovania nás nabáda k istej forme samoty, čo pre postmoderného človeka už dnes nie je veľmi trendy. Dnes chceme spájať, cestovať internetom, čo najrýchlejšie, čo najefektívnejšie. Čas trávený posamote už nie je kvalitne stráveným časom a nepredstavuje pre nás niečo, z čoho môžeme čerpať silu.

„Kniha je svět, jímž můžeme cestovat, protože svět je kniha, kterou můžeme číst.“ (s.39)

Druhý typ čitateľa je vežou, vežou zo slonoviny, ktorá predstavuje metaforu tichého a pokojného miesta, do ktorého sa môžeme uzatvoriť a premýšľať. Slonovinová veža je vnímaná s negatívnym podtónom ako miesto stránenia sa od ľudí, zatvárania očí pred reálnym svetom, ale i pozitívne, ako miesto čerpania múdrosti, nerušeného učenia sa. Manguel upozorňuje na fakt, že v stredoveku bolo takéto čítanie bezprostredne spájané s lenivosťou – jedným zo siedmich smrteľných hriechov – a kladie ju do spojitosti s melanchóliou.

Prejdime však k „najzhubnejšiemu“ vstrebávaniu literatúry. Slovo červ už samo o sebe vzbudzuje negatívne konotácie a nie je tomu inak u Manguela. Červom je ten čitateľ, ktorý číta a plní sa slovami, tie mu však nič nedávajú. Bežnejšie je preňho označenie knihomol – kniha je jeho svetom a svetom je jeho kniha. Prebíja ňou racionálny svet a žije zo slov.

Jedna z najbystrejšie napísaných kníh tohto roku prináša nie nový pohľad na čítanie a čitateľa, ale zdôrazňuje pre nás doteraz nevnímané fakty a kladie ich do historických súvislostí. Manguel hľadá, číta a nachádza. Pre mňa je vzdelaným čitateľom pochádzajúcim zo slonovinovej veže.

Alberto Manguel

(nar. 1948) je spisovatel, překladatel a editor. Je autorem řady knih z oblasti literatury faktu, filmové kritiky a esejistiky. Coby editor připravil množství literárních antologií na různá témata. Za svou autorskou i editorskou činnost získal řadu ocenění mezinárodního významu. Česky už v nakladatelství Host vyšly jeho knihy Dějiny čtení (1996; česky 2007, 2012), Čtení obrazu (2000; česky 2008), Knihovna v noci (2006; česky 2009) a Cestovatel, věž a červ (2013; česky 2016).

www.alberto.manguel.com