Kultura21.cz

Podarí sa niekedy dosiahnuť rovnováha medzi sférou umeleckou a vedeckou? Budú sa navzájom plne akceptovať a prelínať? V dejinách nachádzame tisícky pokusov o prepojenie týchto zdanlivo protichodných odvetví, avšak realita nám prináša ich každodenný stret, a to v človeku.

Zbierka krátkych príspevkov z medzinárodnej konferencie z roku 2015 ponúka perspektívy, z ktorých sa exaktní vedci a umelci dívajú na „tú druhú stranu“. Každý z nich prináša čitateľnú úvahu, ktorej zmyslom je plodiť nové úvahy a porozumenie zo strany čitateľov. Snaha zmazať hrubú čiaru rozdeľujúcu vedcov a umelcov je zjavná napríklad z príspevku Daniely Fischerovej A proč vlastně zemřela královna?, v ktorom sa zaoberá príbehom ako takým. Príbehom, ktorý je nielen zásadnou súčasťou každej poviedky, či každého literárneho diela, ale aj príbehom našich životov. Človek totiž svoj životný príbeh píše na základe prečítaných príbehov, ktoré ho (otvorene povediac) manipulujú a kreujú tak prirodzené zápletky života.

Prof. Jozef Kelemen uvádza niekoľko príkladov z odvetvia počítačovej grafiky, ktorá sa pomocou robotov a mechanizácie stala vlastne umením. Počítačom tvorené umenie je ale novou a radikálnou skutočnosťou a takouto ešte dlho zostane. Kelemen vidí pokrok, ktorý nastal v percepcii takýchto diel, uvádza napríklad op art, či spoluprácu umelcov s počítačovou grafikou. I keď v počítačom tvorenom diele funguje tzv. control of serendipity (riadenie šťastnej náhody), pre umelcov „Akadémie“ je takýto fenomén mysliaceho stroja zatiaľ nepochopiteľným a nepochopeným pokusom. História síce hovorí v ich neprospech, čo vidíme na príklade revolučných impresionistov, avšak títo aspoň nepustili z ruky paletu a štetec, zatiaľ čo počítačová grafika zviera iba klávesnicu a myš.

Prepojenie jurisdikcie a umenia nachádza doc. Škop z Právnickej fakulty MU v štyroch základných bodoch: interpretácia, narácia, imaginácia a kultivácia. Všetky body prepájajú základnú stavbu literárneho príbehu s postupmi v právnickej praxi. Bolo by teda revolučné povedať, že právo by neexistovalo bez literatúry alebo iba prehliadame starý známy fakt?
Existujú názory, ktoré nezaraďujú právo plne do exaktných vied a tvrdia, že v prostredí súdu musí existovať prifarbenie udalostí, či príklon k etickej relevancii (typicky literárne prvky), ale v takom prípade nájdeme veľmi obdobné príklady v prostredí biológie, medicíny i chémie. V exaktných vedách si totiž (chtiac-nechtiac) musíme primárne otázky položiť na platforme dohadov a pokusov, ktoré sú odrazovým mostíkom pre sekundárne výpočty a analýzy.

Posledný príspevok, o ktorom sa zmienim je z biologickej, či skôr evolučnej oblasti vedy. Duchovný a biológ, známy spisovateľ a učiteľ Marek Orko Vácha sa díva na svet skrze optiku krásy. Biologickú stavbu vesmíru a toho, čo človek tvorí pre svoj život, označuje ako krásne, a nie ako utilitaristické. Väčšina predmetov a prvkov, ktoré tvoria nielen svet vo všeobecnosti, ale i náš individuálny svet, má prvky krásna. Hľadáme vo veciach viac zaľúbenia a nie ich prísnu účelnosť. Možno vlastne povedať, že exaktnosť a účelnosť bez krásy a morálky by vlastne vôbec človeka nenaplnili? Iste, ale svet sa doteraz vždy po tejto otázke rozdelil na dva tábory, ktoré sa neustále snažia nájsť k sebe cestu.

O umění s rozumem II
Autoři: Henk Borgdorff, Bruce Brown, Jiří David, Daniela Fischerová, Marek Orko Vácha a další
Nakladatelství: Host Brno
Rok vydání: 2016
ISBN 978-80-7491-696-0
První vydání.
Hodnocení: 100 %
http://nakladatelstvi.hostbrno.cz/nakladatelstvi/popularne-naucna/o-umeni-s-rozumem-ii-1212