Kultura21.cz

Jeden z nejpopulárnějších zpěváků Slovenska, Peter Nagy, si s námi popovídal o škole, fotografování i písničkách.

Píseň, která vás před třiceti lety proslavila je Profesor Indigo. Má tento profesor v modrém plášti reálnou předlohu?

Skoro každá pieseň, ktorú som zložil alebo otextoval, je tak trochu pocit, ktorý som zažil, alebo musel zažiť.
Mne nikdy nesedeli ľudia, čo si mysleli, že sa všetko dá vykalkulovať, vypočítať, naplánovať...povahou som tak trochu južan....mám to jemne na háku....exaktné myslenie mi nefunguje...

Koneckonců před pár týdny začal další školní rok. Jak vy vzpomínáte na školní léta? Býval jste rošťák nebo vzorný student?

Ono to vždy záleží od toho, ako si vás profesor, učiteľ , získá... Možno sa pedagógovia tomu smejú, ale u mňa to tak bolo. Mali sme užasnú angličtinárku, ktorá ma dokázala nadchnúť pre tento krásny jazyk. Pomáhala mi prekladať texty Boba Dylana a Beatles...a pritom nemusela...to bolo na jej práci pekné. Ten ľudský rozmer.

A co vysokoškolská léta? Vzpomínáte na košickou alma mater?

Ja som študoval na Filozofickej Fakulte v rodnom Prešove...To bolo velmi pozitívne. Mňa filozofia vždy bavila... Ľudia vždy hľadali univerzálny návod na dobrý život... Nakoniec tie  všetky "...izmy "stáli za nič..!!!
Ten návod máte predsa v sebe, ale málokto dokáže aspon chvílu počuvať sám seba, nejde za svojou slobodou, ale počúva to, čo mu komerčný systém "nakupovania a konzumovania" nanúti do hlavy... A končí ako "strojček na peniaze"...

Na svém kontě máte mnoho duetů (Psi sa bránia útokom, Motýle zblízka). Baví vás více nebo v čem jsou kromě spolupráce s druhým interpretem speciální?

Vždy som spieval duet len s tým, kto mi bol blízky hudobne, alebo názorovo... Či už to bol Jožo Ráž, Petr Janda, Vašo Patejdl,či Janek Ledecký alebo Petr Muk. Mna nebaví robiť účelové komerčné "krčovité" projekty... Ja robim len to čo si sám uznám za správne... Nemám manažera, tak ma nikto do ničoho nemôže nútiť.

Z Vaší dráhy nelze opomenout ani mnoho písní pro děti. Sama jsem jako malá jedno CD  (Peter Nagy a děti 2) dostala a i dnes si texty pamatuji. Velkou předností těchto písní je poutavá melodie a vtipný text. Jak se vám to skládalo a dávalo dohromady?

Pre deti sa mi písalo tak nejak samozrejme ľahko. V tých textoch je vždy trochu detského humoru. Vznikali v časoch, keď moj syn bol ešte malý, a ja som mu občas vymýšlal rozprávky a potom som to prerábal na texty piesní. Tak trochu som to testoval na ňom ako zareaguje...
Dnes sú deti od 8 rokov vyššie akoby menej hravejšie... Furt čumia na net a majú z toho hlavu nafuknutú ako balón... Vedia toho príliš veľa a príliš skoro... To ich robí predčasne vyzrelými... Neviem, ale detstvo podľa mňa má byť krásne, naivné , hravé a usmiate...

Jaká byla práce s dětmi? Máte k nim kladný vztah?

Dnes som už uplne inde, ale veľa ľudí sa pýta na nové albumy pre deti. Žial detské piesne už nemajú podporu v médiách ako pred pár rokmi... Zanikly už všetky detské programy v rádiách a v televíziách.
Akoby sa nové deti nerodily. A tak decká čumia na net... A asi všetci dobre vieme, keď sú osamote v ktorých vodách surfujú..

Na konci srpna se v Kouřimi konal festival na uctění památky Petra Muka.  Byli jste přátelé?

Boli sme viac než kamaráti... Ale nikdy sme sa nevyhladávali. Často sme sa stretávali na spoločných akciách v zákulisí, v šatni... Bol mimoriadne citlivý... Hlavne na ženské... U chlapa sa to berie ako nevýhoda, ja si myslím opak...

Kromě toho, že jste uznávaným hudebníkem, jste i dobrý fotograf – máte i svůj ateliér a za sebou mnoho fotek. Jste na sebe díky tomu pyšný?

Umelec by nemal byt často spokojný so sebou... To je velká brzda... Ja moc nebrzdím. Ja mám sám so sebou taliansky vzťah: nenávidím sa a milujem sa zároveň... Práve preto, že mám krásne iluzórne videnie ženy ako najkrajšej časti prírody.. Som v podstate" krajinkár", ktorý miluje tú krajinu aj na jar, v lete, na jeseň aj ked je chladno... Bože, ako niektorým ženským pristane, keď sú naštvané a zúria!! To je krajina vo vetre... To sa musí nafotiť...!!!

Moc se mi líbí Vaše vyjádření o focení žen – „Mojim snom je, aby muž pri pohľade na ženu , na mojej fotografii  , si povedal...nechcem s nou stráviť noc, ale cely zivot.“  Daří se vám to vždycky a nakolik je to jednoduché?

Je to "slalom" medzi jej pózami.  Ja sa s ženami , ktoré fotím veľa rozprávam.  Ja vlastne ani nefotím, ja zaznamenávam ten moment kedy nepózujú ... Čo je často problém... Ako chytit pstruha do ruky.

Jaká musí být žena, kterou budete fotografovat? Snažíte se ji před focením i poznat nebo jdete „přímo na věc“?

Už som povedal... Kym sa nechová pred objektívom ako človek , ale ako sexuálny objekt , tak cvakám, ale nefotím... Na také erotické fotky tu máme iných profíkov, ale ja som len obyčajný naivný romantik.

Před třemi lety jste si přivezl i fotografie zvířat z Keni. Jak tam bylo? Nebál jste se?

Safari je krásna vec a rýchla práca s teleobjektívom, ale to bol len vedlajší produkt mojej návštevy. Fotil so nahé černošky a v Keni je to zakázané... To je "safari" jak má byť...!!!
Je z toho kalendár nazvaný "Rum and Choco".

Na závěr se zeptám, co vás tak přitahuje na černobílé fotografii?

Snovosť, iluzórnosť a hlmistá a zrnitá atmosféra čias, kedy ľudia viac vnímali krásu fotografie.

Ještě poprosím o vzkaz pro čtenáře a moc děkuji za rozhovor!

Ďakujem, že ste dokázali čítať až potialto... Ja teda nie...Hehe.

Rozhovor jsme ponechali ve slovenštině pro autentičnost.

Zdroj foto: archiv Petera Nagye