Režisér Tomáš Krupa: „Dúfam, že nikdy nebudem musieť stáť ja alebo niekto z môjho okolia pred takouto voľbou.“

Režisér Tomáš Krupa: „Dúfam, že nikdy nebudem musieť stáť ja alebo niekto z môjho okolia pred takouto voľbou.“

Tisk

tomas krupa 200Slovenský režisér Tomáš Krupa si pred niekoľkými dňami odniesol ocenenie v rámci udeľovania cien Slnko sieti za najlepší dokumentárny film za rok 2019. Nim je film Dokonalá smrť, ktorý vznikol v slovensko-česko-francúzsko-nemecko-rakúskej koprodukcii.

 


Prečo ste sa rozhodli pre natočenie filmu Dokonalá smrť?

Chcel som spraviť film v prostredí smrti. Zaujímali ma ľudia, ktorí pracujú v jej tesnej blízkosti. Som presvedčený, títo ľudia si uvedomujú, že náš čas je tu limitovaný, obmedzení a smrť je prirodzená súčasť života. Môj zámer bol urobiť film skôr o živote ako o smrti. O nej sa môžeme len dohadovať, bazírovať a polemizovať. Nič o nej nevieme a ostane nám vždy záhadou. Môžeme sa baviť len o živote. Tému eutanázie nám priviedol sám život a rozhodli sme sa ju nasledovať. Ide o zložitú tému s nejednoznačnými odpoveďami a vyžaduje si svoj veľký priestor. To znamená, že téma eutanázie si našla mňa.

Ako ste príbeh eutanázie prežívali?

Téma eutanázie je pre mňa dobrovoľné rozhodnutie a sloboda. Naša hlavná predstaviteľka Janette Butlin bola veľmi otvorená osobnosť, ktorá chcela veci skôr odkrývať ako skrývať. Pozvala nás veľkoryso do svojho života bez akýchkoľvek obmedzení. Veľmi som si to cenil. Za posledné mesiace sme sa stali blízkymi priateľmi. Bolo to niečo nepredvídateľné a sám som to nečakal. Nakoniec nebolo jednoduché ju ako priateľku, ktorou sa v procese stala, nechať odísť. Pochopil som, že stavať sa jej do cesty a vystavovať ju emóciám je sebecké. Tomu sa najviac bránila, a to jej bralo najviac síl zo života. Som presvedčený, že príbeh v našom filme nesie pre nás správu, ktorá je najdôležitejšia zo všetkých. Pokiaľ by sme boli v našej spoločnosti ochotní diskutovať o smrti a prijať ju nielen u nás, ale kdekoľvek vo svete, aj v Anglicku, kde žila, nemuseli by sme utekať do nejakej inej krajiny.

Predpokladám, že bolo veľmi náročné dostať sa k dokumentom pre úrady, aby ste takúto cestu mohli absolvovať v rámci eutanázie, keďže vo Veľkej Británii túto možnosť neuznávajuú. Čím všetkým ste si museli preskákať?

O tom by sme mohli rozprávať veľmi dlho. Tento proces je zaujímavý na vypočutie a bolo zaujímavé si ním aj prejsť. Pokúsim sa to zovšeobecniť. Dokumentov o eutanázii nie je veľa, nie sme jediný film, ktorý spracováva túto tému, ale tie ktoré som mal možnosť vidieť spracovávali príbeh viacerých nevyliečiteľných ľudí. Pokúsili sme sa tento film spracovať tak, aby pôsobil príjemne a ukázali sme, že smrť môže byť naozaj dobrá. Nemusíme sa jej báť. Nie je to žiadny strašiak. Janette Butlin svoje rozhodnutie v Anglicku učinila tajne a vycestovala ako bežný turista do Švajčiarska a my spolu s ňou. Vo Švajčiarsku nás prijala klinika s doktorkou, ktorá o nás vopred vedela a nerobili nám žiadne obmedzenia. S komplikáciami sme sa nestretli. Nikto sa nepýtal kam idete, nemuseli sme nič vysvetľovať. Náročné to bolo až posledný deň, keď nastal deň D a Janette Butlin dobrovoľne odišla za asistencie lekára. Mali sme povinnosť zostať na klinike, podať svedectvá, absolvovať vypočúvanie políciou, podpísať papiere. Akonáhle sa rozhodlo o príčine smrti ako o dobrovoľnom asistovaní ukončenia života s lekárom, všetkých nás prepustili. Nezúčastnili sme sa ničoho nelegálneho.

Hovorili ste o odvahe, prečo si myslíte, že sa ľudia boja smrti? Väčšinou o nej nerozprávajú a je pre nich tabu.

Áno, téma smrti je veľké tabu a myslím si, že ľuďom robí problém, aby o nej hovorili. Pripomína im to ich vlastnú konečnosť. Okrem toho západná kultúra nás zvádza k tomu, že život, ktorý tu žijeme nikdy nekončí a je len zábavou a honbou za hmotnými vecami. Téma smrti toto všetko nabúra, a tak strácame pôdu pod nohami. Prestávame si byť istý životom. Veľkú úlohu v tom zohráva aj ústup náboženstva, ktoré vysvetľovalo ľuďom smrť a obhajovalo ju.

Rozhodli by ste sa podstúpiť eutanáziu?

Dúfam, že nikdy nebudem musieť stáť ja alebo niekto z môjho okolia pred takouto voľbou. Keby k takej situácii došlo v mojom osobnom prípade, bol by som pokojnejší, keby som mal možnosť učiniť slobodnú voľbu. Rozhodnúť sa kedy, ako, kde a s kým zomriem. Myslím si, že je to istá definícia dobrej smrti, eutanázia však nie je jediná správna možnosť.

Zdroj foto: https://hailstone.sk/


 

Přihlášení



Martin Němec o svém otci, kterému věnoval knihu Josef Němec – Obrazy a kresby

Košatost a význam umělecké tvorby zobrazuje kniha s názvem Josef Němec – Obrazy a kresby, která současně přiblíží pracovní i soukromou tvář pražského výtvarníka. Jeho synem je Martin Němec, dnes renomovaný malíř a hudebník, duše rockových kapel Precedens a Lili Marlene, jenž potvrzuje, že jablko nepadlo daleko od stromu. Právě on je spolutvůrcem zmiňované výpravné knihy. A protože ji čeká 18. dubna pražský křest v Galerii Malostranské besedy, tak nevím, kdo by o knižní novince, o Josefu Němcovi a o jeho tvorbě povyprávěl víc než jeho syn Martin.

Sebepéče pro pečující

Spousta z nás se může ve svém životě dostat do situace, kdy bude potřebovat pomoc nebo se ocitne v roli pečujícího, ať už na osobní úrovni, nebo té profesionální. Ve společnosti je často zmiňována a probírána role potřebného, ale již se opomíjí myslet na roli pečovatele. I pečující osoba je pouze člověk, se svými silnými i slabými stránkami, který na sebe převzal neuvěřitelný závazek a zejména velkou zodpovědnost. Je potřeba si uvědomit, že i on má svůj soukromý život, své limity a omezené zásoby energie, zvláště v případě, kdy nemá z čeho čerpat.

Banner

Hledat

Videorecenze knih

Rozhovor

Režisér Viktor Tauš: „Pracovat s Kaiserem a Lábusem je štěstí“

taus viktor 200Režisér Viktor Tauš debutoval autobiografickým filmem o drogové závislosti Kanárek. Můžete si přečíst, jak na tento film vzpomíná a co pro něj znamenal, ale tento rozhovor se točí především kolem jeho ne...

Daliborovy dubnové tipy. Co pěkného si přečíst?

Možná jsme podlehli neoprávněnému dojmu, že léto tento rok dorazilo dříve. Jenže příroda změnila názor. Takže co s pošmournými, chladnými a deštivými večery? Máme pro vás opět Daliborovy knižní tipy, které se určitě budou hodit!

Čtěte také...

Fotograf Silvestr Szabó: „Když jdeš po buši a před tebou se vztyčí kobra… znám lepší druhy zábavy“

200rDo listopadových večerů se hodí tento obsáhlý rozhovor s fotografem Silvestrem Szabó, který se věnuje hlavně focení přírody. Jeho názory i příběhy jsou velmi osobité a věřím, že se i pobavíte.

...

Literatura

Škyťák cvičí draka – drak cvičí se Škyťákem

sky 200S draky to není vůbec jednoduché, dělají si, co si zamanou, poslouchají jen tehdy, když se na ně řve. Tedy podle dlouholeté vikingské praxe. Jenže Škyťák Šelmovská Štika III., následník trůnu a naděje celého kmene Chlupatých Chuligánů...

Divadlo

Když kamarádi už nejsou, co bývali

fuk 200Divadlo pod Palmovkou opět hraje po rekonstrukci ve svých prostorech. Jednou z premiér aktuální sezóny je i hra nizozemské autorky Marie Goos, která poukazuje na to, že časy a lidi se mění, i když byli skálopevně přesvěd...

Film

S nadšením a díky za knihy o filmu, dvakrát ze Slovenska

Rozhovory o filme perexNa Slovensku občas vyjdou knihy, které můžeme jen tiše závidět. Mám na mysli zejména ABECEDÁR SLOVENSKÉHO FILMU 1921-2021. Nejsou to dějiny národní kinematografie (ty ostatně – na rozdíl od Česka – vyšly rovněž), je to spí...