Režisér Tomáš Krupa: „Dúfam, že nikdy nebudem musieť stáť ja alebo niekto z môjho okolia pred takouto voľbou.“

Režisér Tomáš Krupa: „Dúfam, že nikdy nebudem musieť stáť ja alebo niekto z môjho okolia pred takouto voľbou.“

tomas krupa 200Slovenský režisér Tomáš Krupa si pred niekoľkými dňami odniesol ocenenie v rámci udeľovania cien Slnko sieti za najlepší dokumentárny film za rok 2019. Nim je film Dokonalá smrť, ktorý vznikol v slovensko-česko-francúzsko-nemecko-rakúskej koprodukcii.

 


Prečo ste sa rozhodli pre natočenie filmu Dokonalá smrť?

Chcel som spraviť film v prostredí smrti. Zaujímali ma ľudia, ktorí pracujú v jej tesnej blízkosti. Som presvedčený, títo ľudia si uvedomujú, že náš čas je tu limitovaný, obmedzení a smrť je prirodzená súčasť života. Môj zámer bol urobiť film skôr o živote ako o smrti. O nej sa môžeme len dohadovať, bazírovať a polemizovať. Nič o nej nevieme a ostane nám vždy záhadou. Môžeme sa baviť len o živote. Tému eutanázie nám priviedol sám život a rozhodli sme sa ju nasledovať. Ide o zložitú tému s nejednoznačnými odpoveďami a vyžaduje si svoj veľký priestor. To znamená, že téma eutanázie si našla mňa.

Ako ste príbeh eutanázie prežívali?

Téma eutanázie je pre mňa dobrovoľné rozhodnutie a sloboda. Naša hlavná predstaviteľka Janette Butlin bola veľmi otvorená osobnosť, ktorá chcela veci skôr odkrývať ako skrývať. Pozvala nás veľkoryso do svojho života bez akýchkoľvek obmedzení. Veľmi som si to cenil. Za posledné mesiace sme sa stali blízkymi priateľmi. Bolo to niečo nepredvídateľné a sám som to nečakal. Nakoniec nebolo jednoduché ju ako priateľku, ktorou sa v procese stala, nechať odísť. Pochopil som, že stavať sa jej do cesty a vystavovať ju emóciám je sebecké. Tomu sa najviac bránila, a to jej bralo najviac síl zo života. Som presvedčený, že príbeh v našom filme nesie pre nás správu, ktorá je najdôležitejšia zo všetkých. Pokiaľ by sme boli v našej spoločnosti ochotní diskutovať o smrti a prijať ju nielen u nás, ale kdekoľvek vo svete, aj v Anglicku, kde žila, nemuseli by sme utekať do nejakej inej krajiny.

Predpokladám, že bolo veľmi náročné dostať sa k dokumentom pre úrady, aby ste takúto cestu mohli absolvovať v rámci eutanázie, keďže vo Veľkej Británii túto možnosť neuznávajuú. Čím všetkým ste si museli preskákať?

O tom by sme mohli rozprávať veľmi dlho. Tento proces je zaujímavý na vypočutie a bolo zaujímavé si ním aj prejsť. Pokúsim sa to zovšeobecniť. Dokumentov o eutanázii nie je veľa, nie sme jediný film, ktorý spracováva túto tému, ale tie ktoré som mal možnosť vidieť spracovávali príbeh viacerých nevyliečiteľných ľudí. Pokúsili sme sa tento film spracovať tak, aby pôsobil príjemne a ukázali sme, že smrť môže byť naozaj dobrá. Nemusíme sa jej báť. Nie je to žiadny strašiak. Janette Butlin svoje rozhodnutie v Anglicku učinila tajne a vycestovala ako bežný turista do Švajčiarska a my spolu s ňou. Vo Švajčiarsku nás prijala klinika s doktorkou, ktorá o nás vopred vedela a nerobili nám žiadne obmedzenia. S komplikáciami sme sa nestretli. Nikto sa nepýtal kam idete, nemuseli sme nič vysvetľovať. Náročné to bolo až posledný deň, keď nastal deň D a Janette Butlin dobrovoľne odišla za asistencie lekára. Mali sme povinnosť zostať na klinike, podať svedectvá, absolvovať vypočúvanie políciou, podpísať papiere. Akonáhle sa rozhodlo o príčine smrti ako o dobrovoľnom asistovaní ukončenia života s lekárom, všetkých nás prepustili. Nezúčastnili sme sa ničoho nelegálneho.

Hovorili ste o odvahe, prečo si myslíte, že sa ľudia boja smrti? Väčšinou o nej nerozprávajú a je pre nich tabu.

Áno, téma smrti je veľké tabu a myslím si, že ľuďom robí problém, aby o nej hovorili. Pripomína im to ich vlastnú konečnosť. Okrem toho západná kultúra nás zvádza k tomu, že život, ktorý tu žijeme nikdy nekončí a je len zábavou a honbou za hmotnými vecami. Téma smrti toto všetko nabúra, a tak strácame pôdu pod nohami. Prestávame si byť istý životom. Veľkú úlohu v tom zohráva aj ústup náboženstva, ktoré vysvetľovalo ľuďom smrť a obhajovalo ju.

Rozhodli by ste sa podstúpiť eutanáziu?

Dúfam, že nikdy nebudem musieť stáť ja alebo niekto z môjho okolia pred takouto voľbou. Keby k takej situácii došlo v mojom osobnom prípade, bol by som pokojnejší, keby som mal možnosť učiniť slobodnú voľbu. Rozhodnúť sa kedy, ako, kde a s kým zomriem. Myslím si, že je to istá definícia dobrej smrti, eutanázia však nie je jediná správna možnosť.

Zdroj foto: https://hailstone.sk/



Související články:
Nejnovější články:
Starší články:

 

Přihlášení



Solfánci obměkčí každé srdce

Solfánci jsou druhým počinem (po Indigových pohádkách) Martiny Mii Svobodové a ilustrátorky Lucy Bumkin. Zatímco Indigové pohádky oslavovaly lidskou kreativitu a zaměřovaly se na to, že každý z nás má moc tvořit svůj svět, pohádkový příběh Solfánci a Sluneční královna jsou o odvaze být tím, kým doopravdy jsme. Semtamindigo

Nikdy není pozdě zopakovat si češtinu

Pod projektem Červená propiska jsou dvě kamarádky z vysoké, Karla Tchawou Tchuisseu a Sabina Straková, které se rozhodly šířit své znalosti zábavnou formou na sociálních sítích. Jejich cílem je dostat nejčastější perličky k co nejširšímu publiku a odhalit záludnosti českého jazyka, na které nebyl ve škole čas a které vás i v dospělosti překvapí. Universum

Rozhovor

"Buď do něčeho jdu se stoprocentním zapálením anebo to nechávám být."

isla200Nedávno ste mohli zaznamenať na našich stránkach viacero článkov týkajúcich sa Islandu. Na Febiofeste bol ocenený islandský režisér za film Vrabčáci, v Prahe sa 9.4 uskutoční Islandský deň organizovaný Klubom islandských fanatikov a určite ste tiež zaznamenali recenziu na kni...

Hledat

Čtěte také...

Uličník přibližuje festival Praha žije hudbou evropským metropolím

Praha zije Hudbou3 perexPřinášíme vám rozhovor s Janem Gregarem, ředitelem hudebního festivalu Praha Žije Hudbou 2018. Multižánrový festival Praha Žije Hudbou představí od čtvrtka 7. do soboty 9. června 2018 ...


Literatura

Bratři Lví srdce: Dojemný příběh pro malé i velké

200litKdo by neznal Astrid Lindgrenovou a její nesmrtelné „Děti z Bullerbynu.“ Vesnička, v níž šest dětí zažívá neobyčejná dobrodružství, si získala miliony čtenářů po celém světě. Lindgrenová si ale uvědomovala, že zdaleka ne všichni mají v životě štěstí a že dě...

Divadlo

Ztracený ráj (Zpráva o člověku v Městském divadle v Brně)

ztraceny raj perexRežisér Dodo Gombár (nar. 1973) je v Brně již dávno znám. V MDB režíroval… a výborně... Žitkovské bohyně (2017), nebo v Mahenově divadle také objevná režie činohry Želary (2017), v Huse na provázku Ticho na zemi (2019), a tak bycho...

Film

Téměř ztracené Brehy nehy se vracejí

altFero Fenič natáčel svůj televizní hraný debut Brehy nehy v roce 1982 (jak nasvědčuje i datum na školní tabuli) a v témže roce jej dokončil, protože záhy - v měsíčníku Film a doba 3/1983 - na něj v rámci širší studie upozorňuje...