Medzinárodný festival súčasného umenia Biela noc sa konal v Bratislave počas tohto víkendu od 16. do 18. septembra. Cieľom festivalu je priblížiť verejnosti súčasné formy umenia ako je aj netradičné a nepoznané. Ponúka umeleckú prechádzku nočným mestom plnú zážitkov a nových vnemov, ktorá trvá od západu až do východu slnka. A tak sa noc stáva dňom a ulice nočného mesta sa zaplnia ľuďmi a umením.

Ani tento rok to nebol výnimkou a každý návštevník si mohol stiahnuť z internetu mapu, ktorá ponúka viac ako 50 zastávok s umeleckými inštaláciami a dielami cez 200 autorov a kreatívcov z 12 krajín. Tento trinásty ročník bol však výnimočný v tom, ako uvádza riaditeľka festivalu Zuzana Pacáková, že sa zamerali na digitálne umenie, interaktivitu, robotické inštalácie a nové technológie.

Popri umení tak objavili zaujímavé priestory, ktoré ponúkli súčasné formy umenia ako napríklad nádvoria, parky, stanice, mosty, nábrežia, plavárne, nákupné centrá, parkoviská, súkromné priestory a rôzne ľuďom bežne neprístupné miesta.

V Bratislave sa festival svetiel a umenia skončil, ale nebuďte smutní. Ak ste svetelné projekciie nestihli, a radi by ste ich ešte videli, môžete tak spraviť budúci víkend od 23. do 25. septembra v Košiciach alebo u blízkych susedov v Prahe.


Foto: Ján Vlk - Dreamwolf
| < Předchozí | Další > |
|---|





Regály plné knih, u počítače dáma či pán, který obřadně přebírá vracené knížky a zapisuje nově vypůjčené. Místnost specificky vonící – tak voní jenom tištěné publikace, stojící jako vojáci v řadách. V sále tichý šum, jak...

Od 20. října do konce února příštího roku vystavuje v holešovské kavárně U Ámose svou fotografickou tvorbu Robert Rohál. V rámci kolekce Portréty představuje černobílé portréty známých osobností i mediálně neznámých a o to více zajímavých tváří. Autorova optika...
V Divadle pod Palmovkou se těší velké pozornosti diváků i odborných recenzentů černočerná komedie Bezruký Frantík, jejíž scénář napsali Tomáš Dianiška s Igorem Orozovičem. Inscenace dokonce získala letos na jaře nominaci v Cenách di...
Na Soňu Červenou mám živou vzpomínku. Byla jsem s rodiči v Národním divadle na Čapkově hře Věc Makropulos, kde ztvárnila hlavní roli. Psal se rok 2005. Tenkrát jí bylo osmdesát a mě ani ne dvacet. Po vystoupení jí ministr kultury předal státní vyznam...