Kultura nejen 21. století | Kultura21.cz

Kniha Modré diaľky, povídkový román, příběhy žité a odžité. Uvěřitelné žitím a občas neuvěřitelné jako život sám. A přece pravdivé. Jak dobře žít? Odpověď hledají všichni – po svém. Možná ji hledají i v modrých dálkách nad námi. Modré diaľky spisovatelky jsou reálné. Z tohoto světa.

 Maja Kadlečíková je také autorkou fotografií na obálce. „Modré diaľky na titulke, to je sopka Cotopaxi v Ekvádore a žlté kvety na zadnej strane obálky rastú na lúke v Bhutáne,” prozradila. „Hoci knihu privediem na svet, je, aj nie je moja. Je každého, kto si v nej nájde to svoje. Kniha, príbeh žije čítaním. Stretnutím s tým, kto knihu číta. Kniha a čitateľ spolu píšu svoj vlastný príbeh vnímania a objavovania,” říká. „Aj keď spisovateľ knihu napíše, napokon o nej rozhodne čitateľ,” nepochybuje Maja Kadlečíková.

Objevíte se v povídkách? Stačí přečíst a budete znát odpověď. Nabízíme úryvky z povídek Čerešňa, Cesta a Majte sa radi, majte ma radi. Vybrali je ti, co se s Modrými diaľkami setkali a předali si potřebné. „Z reakcií čitateľov mám radosť. Jedna pani mi napísala, že Čerešňa má atmosféru jej blízkych poviedok šesťdesiatych rokov. Iného čitateľa rozosmial uvrešťaný Milanko. Cesta má v sebe podľa reakcií niečo nadčasové. A ja verím, že si v knihe každý snáď nájde to svoje.” Objevíte sami sebe na jejích stránkách také?

Ukázky z knihy

Čerešňa
„Poďte hore, doktor, zas to na ňu prišlo“, zvolal. Lekár pomalým, rozvážnym krokom meral každý schod, zdalo sa, že o niečom uvažuje. Tesne pred privretými dverami, z omietky trčali kusy muriva, zastal a zaváhal. Potom sa zhlboka nadýchol a vošiel do izby – drevák ležal na zemi a noha výsmešne trčala z postele. Obaja muži len pomaly postupovali k posteli. Keď doktor opatrne odhrnul prikrývku, hľadeli na neho neprítomné oči a na perách mladej ženy pohrával úsmev. „Nemal ste ju nechávať samu. Hovoril som vám, že potrebuje vašu silu“, akoby pre seba opakoval doktor. Muž len stál a civel von oknom.

Cesta
Som pútnik a prichádzam k vám zďaleka. Moja cesta sa nikde nezačína a nikde sa nekončí. Lietam na krídlach nádeje. Mojím palivom je láska. Vznášam sa nad pevnou zemou ako oblak, čo sa nedá vidieť, ani chytiť. Je len závan vetra v tvári. Našiel som bájnu krajinu v spleti čistej energie a bublajúceho života. Lávu necítim a vody sa nebojím. Beriem na seba podobu tvora podľa tunajších zvyklostí, povolenie k pobytu a štipku prísľubu slasti k tomu. Radosť mám, som jej súčasťou, no nevlastním ju. A tak som jedného dňa, hoci vtedy som nevedel, že niečo také existuje, že sa miera času v bezčasovosti označuje, zastal tam, kde som cítil miesto na pristátie.

Majte sa radi, majte ma radi
Milanko v pôrodnici prevrieskal všetkých a jeho rodičia boli patrične namyslení. „Môj Milan vrieska najviac zo všetkých, má najlepšie hlasivky, najdlhšiu výdrž a je najčervenší v tvári“, dôstojne informoval otec Ján. „A ako prvý sa aj zakucká a rozkašle“, snažila sa ho pretromfnúť Katarína. Ostatná rodina nesporné prednosti malého chlapca prijímala vlažne. Jeho rodičom už vtedy bolo jasné, že je to len slepá závisť. Personál nemocnice mierne udivili, keď pri jednej návšteve Ján priniesol magnetofón s odôvodnením, že si musí krik svojho syna nahrať, aby mal dôkaz, že je najlepší.

Maja Kadlečíková, Modré diaľky
Pôvodná slovenská próza, beletria.
Počet strán: 304
Väzba: tvrdá
Vydavateľstvo: Marenčin PT

O autorce

Novinářka a autorka Maja Kadlečíková (1972, Bratislava) spolupracovala s týdeníkem Plus 7 dní, vydala básnickou sbírku Prezlečený anjel, knihu krátkých úvah Život ide ako má, povídkovou knihu Modré diaľky, s výtvarníkem Danielem Brogyányim sbírku Z radosti. Jako textařka spolupracuje se zpěvačkou Adrienou Bartošovou.

Kniha Bodkulienka
https://marencin.sk/704/Bodkulienka
Kniha Život ide ako má
https://marencin.sk/938/Zivot_ide_ako_ma
Kniha Modré diaľky
https://marencin.sk/1104/Modre_dialky
Kniha Poetika Foto - Grafie
http://www.eshop.librix.eu/Poetika-foto-grafie-d763.htm