Rozhovor s riaditeľkou Mestského divadla Trenčín Zuzanou Mišákovou

Rozhovor s riaditeľkou Mestského divadla Trenčín Zuzanou Mišákovou

Tisk

Zuzana-Misakova 200Situácia za posledné dva roky bola veľmi náročná. Každý sa s ňou vysporiadal inak. Zasiahla podnikateľov, cestovateľský ruch, no najmä umelcov, ktorých umenie je ich živobytie. To ako sa s danou situáciou vysporiadali a aký vplyv to malo na ďalší rozvoj kultúry nám osobne priblížila riaditeľka divadla v Trenčíne Zuzana Mišáková.



Ako ste zvládali situáciu počas predchádzajúcich dvoch rokov, keď bola pandémia COVID- 19?

Hrali sme veľmi málo, lebo sme boli zablokovaní. Nemohli sme hrať, ale o to viac sme tvorili. Počas pandémie vznikli veľmi náročné inscenácie s veľkým počtom účinkujúcich, na základe naštudovania faktov a ich spracovania umeleckej podoby. Pustili sme sa do muzikálu. K činohre sa tu pridáva spev a tanec. Je to náročnejšie, ale povedali sme si, že ten čas, kedy sme zavretí a nemôžeme pre divákov hrať, využijeme zmysluplným spôsobom a preto vznikol aj Dubček, Pinocchio, Studňa lásky. Teraz sa všetci tešíme na to, že príde leto a budeme hrať pre ľudí aj vonku. Myslím si, že „korona“ ľudí zavrela medzi štyri steny a zvykli si na to. Zavreli sa do anonymity sociálnych sietí a normálne sociálne kontakty. Potom tak aj vyzerá ich komunikácia. Je to smutné.

dubcek2

A čo štátne inštitúcie, podporovali Vás finančne?

Dotácia v zriaďovaných divadlách sa pohybuje v desiatkach až stovkách eurách na každú vstupenku, my sme mali dotáciu aj v dobrých časoch dotáciu pod dve eurá. Potrebujeme, aby bol konečne predložený do parlamentu zákon o donorstve, mecenášstve a sponzoringu, ktorý by uvoľnil ruky aj veľkým firmám, aby si mohli pomoc pre kultúru i šport dať do normálnych nákladov. To by ich motivovalo, aby tieto veci podporovali. Toľko rokov od otvorenia slobodného trhu a tento zákon nemáme. Divadlá sa riadia zákonom z 50. rokov dvadsiateho storočia, čo je smiešne. Dotácie z firiem, samosprávy alebo štátu sú veľmi dobrým základom na to, aby sme si zvyšok zarobili a boli sebestační, veď v dobrých časoch pred pandémiou až 80 % našich príjmov bolo z tvorby našej tržby. V súčasnosti nás držia pri živote len dotácie. Pomocou nich sme udržovali základný chod divadla a teraz sa už potrebujeme znovu rozbehnúť. Od mesta máme stabilnú podporu už niekoľko rokov v príjemnej výške, na ktorej môžeme stavať, ale je to len základ, z ktorého nepostavíme steny a strechu, ale bez tohto základu by sme sa nedostali tam, kde sme dnes. Považujem to za príjemnú motiváciu a výzvu. Ľudia príďte a my si na seba zarobíme.

Kto Vám robí kostýmy?

Kostýmy sú jedna z najväčších položiek v divadle. Spolupracujeme s viacerými scénografkami a kostymérkami. Do hry Studňa lásky nám robila veľmi dôsledne historické kostýmy Eliška Šefčíková s Dankou Vallovou. Je to práve scénografia a kostýmy, ktoré sú jednou z najväčších položiek nášho rozpočtu.

pinocchio3

V súčasnosti sa dostávajú do popredia stand up? Ako ich vnímate? Nestrácajú sa hodnoty divadla?

Kultúra nie je len o návšteve divadelného predstavenia, ale patrí tam všetko, čo s tým súvisí. Človek ide na divadelné predstavenie a je väčšinou aj slušnejšie oblečený. Na základe toho začne rozmýšľať nad tým, čo má na sebe a koho tam stretol. Človek už svojím oblečením dáva najavo svoj vzťah. Keď idem na stretnutie s dôležitým človekom, neprídem tam v jeansoch preto, že by som ich nemala rada, ale ukazujem svojím spôsobom vzťah k stretnutiu a zároveň aj k tomu človeku. Na druhej strane nech radšej prídu v jeansoch ako vôbec. Už aj my robíme kompromisy. Z vlastnej skúsenosti môžem povedať, že som bola nedávno v divadle v Bratislave a prišiel tam pán vo vyťahanom zelenom tričku – v polokošeli a rifliach, moderne neoholený. Povedala som si, že toto je už silné aj na mňa.

Čo sa týka stand up, môže byť dobrý aj zlý, tak ako aj divadelné predstavenie. Každá kultúra, ktorú je človek schopný prijímať na úrovni je dobrá, keď sa dostane ku konzumentovi. Keď si človek nájde cestu k stand up je možné, že si nájde aj cestu k divadelnému predstaveniu. Problém je vtedy, keď je stand up povrchný a je len o zábave. V tom prípade pre mňa nemá žiadnu hodnotu. Mám rada humor Milana Lasicu. Je to inteligentný humor, ktorý naozaj vedel trafiť klinec po hlavičke. Problémom je, že ľudia majú málo kultúry, chodia na málo kultúry a je im málo prezentovaná doma aj v školách, a tým pádom si nemajú z čoho vyberať a nevedia si vybrať kvalitu. To je asi celospoločenský problém.

Ako ste to mysleli, že je kultúra málo prezentovaná doma aj v školách?

Myslím si, že k divadlu treba vychovávať aj doma aj v škole. Viem, že v okolitých krajinách chodia deti do divadla pravidelne. To znamená niekoľkokrát do roka. Tu keď ponúkam predstavenie školám, veľmi často narážam na to, že majú kopec iných povinností, projektov a iných vecí, ktoré s deťmi musia stihnúť a na divadlo im nezostáva čas. Do divadla sa dostanú raz ročne, aj to nie všetci. Divadlo je živá kultúra a mal by ho každý človek navštíviť aspoň raz mesačne. Veľkú zlobu v tomto narobili sociálne siete. Každý chce prezentovať len seba, ale problém je v tom, že častokrát nemá čo prezentovať a potom vidíme odfotené večere, nohy vyložené na balkóne alebo banality a ešte horšie je, keď sociálnu sieť používajú len na kritiku a šírenie zla a nenávisti. Toto znižuje úroveň spoločnosti. Prečo sa neodfotia na kultúrnom podujatí? Lebo na žiadne nejdú? Lebo ho nepotrebujú? To svedčí o autoroch príspevkov. Mne je z toho naozaj smutno, ale stále verím, že dobrých ľudí stretnem osobne. Nie na sieti. O tom je aj živá kultúra. O stretnutí kultúrnych ľudí. Príďte do divadla, ľudia potrebujú ľudí, nie elektronické profily.

Zdroj foto: Radovan Stoklasa


 
Banner

Přihlášení



Dokázali uniknout rozpojení. To ale neznamená, že mají vyhráno

Connor, Risa a Lev jsou teenageři, kterým se podařilo uniknout rozpojení, děsivé proceduře, která z nich měla udělat zdroje náhradních orgánů pro vyvolené. To, že díky náhodám dokázali přežít, ale neznamená, že je čeká šťastná a poklidná budoucnost, právě naopak. To nejtěžší mají teprve před sebou.


YOLI

Rozhovory, které jsou dveřmi k pochopení jinakosti

Kniha z pera Filipa Titlbacha, českého novináře, přibližuje skrze osobní rozhovory životy queer lidí žijících v českém prostoru. Filip Titlbach představil světu nejen soubor třinácti příběhů, ale hlavně soubor sedmnácti důležitých osobností, včetně jeho samotného. Skrze jejich odpovědi předkládá téma čtenářům hned z několika pohledů. O tématech queer komunity mluví zástupci z řad aktivistů, akademické obce a dokonce církve.


N media
Banner

Rozhovor

Kärtsy z Waltari: „Publikum tady je jako z jiné planety!“ / „Audience there is from different planet“

waltari 200Finská skupina Waltari vystupuje v České republice poměrně často, nyní právě tuto sobotu na festivalu Masters of Rock ve Vizovicích. Co si o Češích a Finech myslí zpěvák Waltari Kärtsy si můžet...

Hledat

Nalaďte se na jaro plánováním vyvýšených záhonů nejen na balkoně

Vyvýšené záhony na balkoně je název poslední novinky, která vyšla v nakladatelství Kazda. Dozvíte se v ní jak na bohatou úrodu nejen na malém prostoru.


Čtěte také...

Matej Mináč: Impulzem bylo zaznamenat maminčiny vzpomínky na tragické časy přes úsměvné příběhy

ocima fotografky 200Filmy uznávaného režiséra Mateje Mináče proslavily příběh záchrany 669 dětí sirem Nicholasem Wintonem během 2. světové války. Jeho nejnovější film má název Očima fotografky a je o osudu dítěte, které nemělo to štěstí dostat se vča...


Literatura

Robert Bryndza – Chladnokrevně

chladnokrevne 200Nakladatelství Grada vydalo v listopadu další detektivní případ britského autora Roberta Bryndzy, který je u nás oblíbený i proto, že žije s manželem na Slovensku. Chladnokrevně pro mě znamenalo první setkání s tímto autorem a musí...

Divadlo

Casting na popravu – události léta 1945 ve Švandově divadle

pankrac 200Válečné a poválečné období i po sedmdesáti letech stále láká ke zpracování mnoho umělců různých žánrů. Přece jenom tato doba s sebou přinesla naprosto neuvěřitelné situace a osudy. Jak by to vypadalo, kdyby se v jedné pankrácké cele potkaly Adi...

Film

Co přinesou ozvěny Febiofestu ve Zlíně

febiofest 200V tomto článku bychom vás rádi informovali, na jaké filmy můžete vyrazit od 15. do 17. dubna do zlínského Golen Apple Cinema v rámci regionálních ozvěn Febiofestu.

...