Kultura nejen 21. století | Kultura21.cz

Bylo to začátkem loňského roku,  co barytonista Šimon Svitok, sólista a zároveň umělecký šéf Státní opery Banská Bystrica, oslavil dvacet let působení na divadelní scéně. Bylo to pěkné výročí a tak jsem tomu věnoval několik článků. Tehdy jsme se už znali osobně, protože ještě předtím jsme se v banskobystrickém divadle potkali na premiéře opery Macbeth. A je to sympaťák každým coulem. Následující česko-slovenský rozhovor, který jsme realizovali letos začátkem června, je tedy aktuální, třeba vás zaujme a nakonec i naláká do Státní opery v Banské Bystrici...

 
Loni jste oslavil dvacet let na divadelní scéně. Potkala vás od té dob nějaká mimořádně pěkná role či práce?

Určite rád spomínam na inscenáciu opery Lovci perál Georgesa Bizeta – postavu Zurgu, ktorú som už tom čase začínal študovať a premiéra sa konala v mesiaci jún. Je to skutočne nádherná opera, ktorá akoby zostávala v tieni známejšej Carmen. Dodnes toto predstavenie rád hrávam a som rád, že si naši diváci našli cestu aj k tejto menej známej opere.

Jste nejen sólista, ale současně působíte jako umělecký šéf Státní opery v Banské Bystrici. Jak to jde k sobě - být šéfem a současně výkonným umělcem?

Občas to hraničí s akousi schizofréniou. Na poste umeleckého šéfa si veľmi dobre uvedomujem, čo všetko ovplyvňuje chod divadla,  organizáciu jednotlivých predstavení či plánovanie všetkého čo sa v divadle deje, má diať a bude diať. Často sú to obrovské prúdy myšlienok, ktoré sa len ťažko dajú zastaviť. Vtedy je pre mňa ťažké „nechať“ všetko v kancelárii a sústrediť sa iba na konkrétnu postavu počas predstavenia. Je to skutočne veľmi veľké emočné vypätie prežívať na javisku množstvo „cudzích“ životov a po zatvorení opony bezpečne ovládnuť a organizovať ten svoj skutočný – súkromný aj pracovný. Od nástupu do funkcie šéfa si však moje telo už vypracovalo tzv. „záchranný režim“, aby celú záťaž zvládlo. Dúfam, že to bude fungovať čo najdlhšie, pretože i napriek náročnosti, svoju prácu robím rád.

Které z postav, které nyní zpíváte na mateřské scéně, patří k těm srdečním záležitostem?

Vždy sa ťažko odpovedá na takúto otázku, pretože počas štúdia sa vybuduje akýsi vzťah ku každej postave. Ale určite k tým „naj“ patrí Čajkovského Onegin, Higgins z muzikálu My Fair Lady či Oswald zo životopisného predstavenia Verdi.

 Jak se podle vás povedl Kocour v botách?

Júúúj náš Kocúr... Tak ten splnil všetky naše očakávania. Chceli sme rozprávku pre našich najmenších divákov a máme ju. Určite je to aj vďaka pani režisérke Danke Dinkovej, jej dvornej kostýmovej výtvarníčke Adriene Adamíkovej a autorke scény Lucii Šedivej, ktorým sa podarilo na javisku vykúzliť skutočne fantastickú rozprávkovú ilúziu. Deti toto predstavenie milujú – všetky termíny máme vypredané – a my účinkujúci sa môžeme vždy tešiť z rozžiarených detských očí. Je to nádherný pocit!

Určitě už víte, co vás čeká a co vás nemine v příští sezóně...

Hneď na začiatku nás čaká nový open air festival OPERALIA BANSKÁ BYSTRICA, ktorý nadväzuje na tradíciu Zámockých hier zvolenských. Počas troch večerov privítame výnimočné operné hviezdy, akými sú napríklad Roberto Scandiuzzi, Attila Fekete, Cilla Boross, Dalibor Jenis a ďalší. Očakávame skutočne vysoko-umelecké výkony pod holým nebom.
Veľmi sa tiež teším na pripravovanú inscenáciu Verdiho opery Rigoletto, kde stvárnim postavu Monteroneho. Po dvoch rokoch sa k nám vráti ruská režisérka Anna Osipenko, ktorá u nás s obrovským úspechom inscenovala Čajkovského operu Eugen Onegin. Pevne dúfam, že jej nová režijná spolupráca bude nemenej úspešná. Ako sólista sa objavím ešte v novom spracovaní operety Cigánsky barón.

Před časem jste projevil svou lásku k muzikálu. Je šance zazpívat se v nějakém?

Tak na túto otázku nedokážem s istotou odpovedať. Určite sa nebránim ani takejto spolupráci, ale nie vždy dokáže človek ovplyvniť  okolnosti  sám. Je treba aby trošku „zapracoval“ aj osud. Ale momentálne sa rozhodujeme aj u nás v Štátnej opere o zaradení novej muzikálovej inscenácie. Zvažujeme viac možností, z ktorých budeme vyberať, ale už dnes viem, že čoskoro vystrieda našu My Fair Lady nový muzikál.

Které světové muzikály se vám líbí a ve kterém byste si  rád zahrál, zazpíval a třeba i zatančil?

Určite by som neodmietol Notre-Dame de Paris, či Bedárov, Fantóma opery, Rómea a Júliu atď.
Je veľa krásnej muzikálovej hudby, ktorá ma láka a bol by som šťastný byť súčasťou niektorého z nich. Snáď nie je všetkým dňom koniec a treba veriť v budúcnosť.

Zpět k opeře, což je váš denní chleba. Nikdy jste neměl chuť odejít z Banské Bystrice a něco změnit?

Ale pravdaže mal. Dokonca aj zo Slovenska. Bolo obdobie, kedy sme boli rozhodnutí  vysťahovať sa do Canady a urobili sme už aj prvé „kroky“. Nakoniec život rozhodol inak. Nie som však človek viazaný na miesto a nesmierne rád cestujem. Na nečakané vycestovanie by som potreboval maximálne hodinu a môžeme ísť  kdekoľvek.  Ale Banská Bystrica mi prirástla k srdcu natoľko, že sa z mojich ciest veľmi rád vraciam sem – domov, kde nachádzam pokoj a zázemie tak potrebné pre môj profesijný aj súkromný život. Určite by som si však zvykol nazývať domovom aj iné miesto na zemi.

Ale i tak si zazpíváte občas někde jinde, třeba na zájezdech v Japonsku?

Japonsko je moja srdcovka! Vždy sa tam veľmi teším. Už samotná cesta lietadlom je pre mňa zážitkom, nakoľko lietanie milujem a najradšej by som lietadlom chodil aj do práce...(smích). Krajinu vychádzajúceho slnka som už navštívil vyše dvadsaťkrát a predsa sa jej neviem „nabažiť“. Máme tam už svojich priateľov a stretnutia s nimi sú vždy nádherné a lúčenia smutné....

Pohybujete se v opeře a v divadelním prostředí řadu let.  Co vám vzalo iluze?

Určite ľudská samoľúbosť, nekritickosť k sebe samému, neschopnosť akceptovať tých druhých či absolútna absencia pokory. Je veľmi veľa ľudí, ktorí cez svoju osobnú prezentáciu nevidia nič okolo. Snažia sa všetko a všetkých meniť podľa seba. Neuvedomujú si, že tým vlastne dávajú najavo nevyrovnanosť so sebou samým!

K opeře patří i režiséři, kteří dají inscenacím určitý tvar. Kteří podle vás patří k těm nejlepším?

Myslím, že neexistuje „najlepší“ režisér. Ale platí to vo všeobecnosti, nielen pre režisérov. Každý vyniká v niečom inom a niečo iné mu „sadne“. A to čo som uviedol v predošlej odpovedi platí aj tu. Páčia sa mi režiséri, ktorý prezentujú skladateľa, dielo či jeho príbeh a nie iba seba samého a svoje osobné ambície.

Jste spíš zastáncem "tradičního" zpracování opery, anebo vám nevadí  často až "šokující" pojetí ", které jsem viděl třeba v Německu a které je výsadou mladých režisérů?

Poznám len dobré a zlé spracovania opier. Vôbec nezáleží na tom čo je to „moderné“ alebo tzv. "klasické“. Ide o to, či má predstavenie dušu, zmysel a zrozumiteľnosť. Či korešponduje s originálnym dejom, či sú pochopiteľné vzťahy a charaktery jednotlivých postáv tak, ako to autor chcel. Priznám sa, že môj vzťah k absolútnym „šokujúcim“ realizačným posunom a zámerom je, mierne povedané, rezervovaný.  

Asi každý pěvec má své sny, rád by se viděl v nějaké roli svého oblíbeného díla. Po čem pošilháváte vy?

Za tých vyše dvadsať rokov na javisku som už naštudoval takmer šesťdesiat postáv. Je medzi nimi množstvo takých, ktoré môžem pokladať za vysnívané... Takže zatiaľ som mal a mám v živote šťastie a občas sa mi splní aj nejaký ten sen. Snáď mi raz bude cťou „prevteliť sa“ do Rigoletta. Zatiaľ budem spokojný, keď mi život dopraje moje sny aspoň snívať.

Foto archiv Šimon Svitok

http://www.stateopera.sk/subor/mgrart-simon-svitok-148
http://operaslovakia.sk/simon-svitok-velmi-sa-tiez-tesim-na-pripravovanu-inscenaciu-verdiho-opery-rigoletto/