V divadle P.O. Hviezdoslava oslávila 16. októbra židovská skupina Preßburger Klezmer Band svojich dvadsať rokov pôsobenia na hudobnej scéne. Síce príprava nebola jednoduchá, koncert dopadol výborne. Svojím umením, si získali aj tých, ktorí k židovskej folklórnej hudbe neinklinujú. Návštevníci ich počúvali so zatajeným dychom a odmenili ich búrlivým potleskom.
Príprava na koncert bola trošičku iná, ako si predstavoval Erich Rothenstein, ktorý bol jedným z jej zakladajúcich členov. „Samo mi zavolal či chcem hrať. Súhlasil som. Najskôr mi poslal jednu skladbu, potom druhú a tretiu.“ Bez problémov sa to nezaobišlo. Erichovi sa pokazil externý hard disk. „Všetko padlo. Raz som si to prehral doma, potom s nimi pred skúškou a následne sme koncertovali. Hralo sa mi super,“ dodáva Erich.
K židovskej kultúre má vzťah už od malička. „Jedna časť z otcovej strany je židovskú a mám veľmi rád židovské vtipy. Najradšej východo-európsko-klezmerovské vtipy. Okrem toho mám knihu, kde je to na jednej strane v jidiš na druhej v Nemčine. Túto knihu som si veľmi obľúbil, daj mi ju veľmi dávno oco. Mám veľmi rád aj hudbu a som rád, že ma chlapi zavolali. Som z Bratislavy, tak nemám až taký vzťah k Slovenskému folklóru, ale cítim pred ním rešpekt, pretože som ho autenticky nezažil, čo sa ale nedá povedať o Klezmeri. Nechal som sa ním inšpirovať v platni Blázni z Chelmu,“ spomína na začiatky s Klezmerom Erich.
To nebola jediná komplikácia s ktorou sa Samo zaoberal pred organizovaním koncertu. „Začali sme prvou piesňou dosť v prekvapivej zostave pre publikum. Mojím cieľom bolo dať dokopy pôvodnú zostavu. To sa nám ale nepodarilo, pretože moju bratovi žijúcemu v Prahe sa narodilo dieťa. Pôvodný termín pôrodu mal byť v deň koncertu.“
Na koncerte sa prezentovali viacerí účinkujúci okrem Ericha Rothensteina, ktorý bol pôvodne klarinetista v súčasnosti jazzový saxofonista aj violončista zo slovenskej filharmónie Tomáš Kaiser a saxofonista Dano Sloboda. Ďalšími hosťami bola Karin Sarkisjan, ktorá hrá so skupinou približne desať rokov.
„Zavolali sme ju preto, lebo sa nám podarilo nahrať arménske piesne, ktoré pre nás zaranžovala a je súčasťou nového CD,“ dodáva Samo. Okrem nej pódium patrilo bratom Petrovi a Andrášovi Ivánovcom, nášmu prvému bubeníkovi Martinovi Orosovi, Eddymu Portellovi speváčkam Marte a Ivane Recitovej.
„Keď sme hrali wedding sambu, Eddy Portella spravil skladbu zaujímavou pomocou perkusií. Na CD nám nahral viac cez seba, ale naživo to nejde, to by musela prísť bubenícka skupina,“ uzavrel kontrabasista Samo Alexander.
Foto: Lenka Meravá
| < Předchozí | Další > |
|---|
Jaké problémy řeší ředitel divadla Viola Robert Tamchyna a jaké pozitivní impulzy, zkušenosti či inspirace přicházejí a ovlivňují chod Viloly, o tom si přečtěte v následujícím rozhovoru.
Šest hereckých párů, moderátor, živá kapela, nekonečný taneční maraton, během kterého by účastník vypustil duši – to vše slibuje nová inscenace Městského divadle Zlín Koně se také střílejí, jehož premiéra proběhla 25. února. Režisérem je Jakub Nvota...
Parta vrtařů z aljašské ropné rafinérie se po několikatýdenní šichtě vrací letadlem zpátky domů. Cestou je ale zasáhne sněhová bouře a těch pár, co mělo to štěstí a havárii přežilo, se pokouší přežít ještě jednou, tentokrát mezi vlky...