Kultura21.cz

Dnes 29. mája si pripomíname Medzinárodný deň mierových síl OSN. V tento deň príslušníci mierových síl na celom svete vyjadrujú hold obetiam misií, mužom a ženám, ktorí sa už domov nevrátili. Slovenská republika nie je výnimkou. Od vzniku Oddelenia mierových operácií pri OSN sa uskutočnilo celkovo 59 mierových operácií. V súčasnej dobe je po celom svete aktívnych 16 mierových misií pod záštitou OSN. Každá mierová operácia má svoje špecifiká, ale všetky sledujú spoločné základné ciele – minimalizovať ľudské utrpenie a vytvoriť podmienky pre fungovanie miestnych inštitúcií.

Pri tejto spomienke sa mne sa vynárajú otázky: Čo je to mier?, Čo toto slovo znamená Čo preň robíme? Je to mier len na oko, máme na mysli všeobecný mier vo svete alebo je to mier, ktorý vnímame aj v hĺbke svojej duše. Pre každého tento pojem znamená niečo iné. Povieme si, vieme, čo je mier a každý z nás aspoň v kútiku duše dúfa, že sa oň aspoň trošku pričinil.

O šírenie mieru sa pričinili viacerí poprední predstavitelia ako prezidenti Spojených štátov amerických Theodore Roosevelt a Woodrow Wilson, taliansky novinár Ernesto Teodoro Moneta, sociálna pracovníčka Jane Addamsová, humanitná pracovníčka Matka Tereza, americký babtistický kazateľ Martin Luther King a mnohí ďalší. Medzi nimi je aj humanista, lekár, filozof, teológ a varhaník Albert Schweitzer, ktorý počas celého svojho života rozsieval lásku všade vôkol seba. Jeho neuveriteľná úcta k životu a všetkému životu sa prenášala na jeho priateľov a známych, ktorý v jeho diele pokračovali ďalej a nesú jeho odkaz po celé storočia.

Viacero významných, či zaujímavých osobností, odborníkov a profesionálov vo svojej oblasti sme sa spýtali: „Čo pre nich znamená mier a čo preň oni sami osobne robia“.

Čo pre Vás znamená mier?

Pavol Vitko, šéfredaktor vojenského časopisu OBRANA, Bratislava
Najlepšie sa azda odpovedá porovnaním, takže spomeniem na to, ako som pár razy pred Vianocami vycestoval za našimi vojakmi do Afganistanu. Keď som sa vrátil, nepotreboval som žiadne darčeky. Po návrate sa totiž nebolo treba obávať, či nezačne zavíjať siréna, po ktorej by nasledoval útek do krytu pred raketovým útokom. Nemusel som sa báť, že na mňa niekto otočí zbraň – a podobne. Skrátka, ten najväčší darček, a nielen vianočný, bol a je pre mňa mier. Tešiť sa s rodinou, zájsť si s kamarátmi na pivo, zabehať si po lese bez strachu že trebárs stúpim na protipechotnú mínu a už budem potrebovať iba jednu topánku...

Igor Matloň, publicista
Mier má každý človek v sebe. Je to totiž stav duše, ktorý nastáva, ak má človek harmonicky prepojenú múdrosť mysle a emóciu srdca. Ľudia, ktorí vykročili na takúto cestu, potom uprednostňujú spoluprácu a zdieľanie s ostatnými jedincami, a nie vzájomnú konkurenciu a prehnanú súťaživosť. Ak sami v sebe urobíme takéto rozhodnutie slobodne a súčasne dostatočne zodpovedne, bude na tomto svete oveľa viac mieru. A to nielen medzi jedincami, ale aj s prírodou, ktorá nás obklopuje. Podľa môjho názoru je termín bojovať za mier nezmysel. Bojuje sa vo vojne a tento termín má agresívny, a nie mierový podtón. Za adekvátnejšie považujem napríklad slovné spojenie snažiť sa o dosiahnutie mieru.

Slávko Ganaj, kaplán Dopravné krídlo Kuchyňa
Mier pre mňa znamená poskytnutie príležitosti pre každého k plnej možnej sebarealizácii vo svojej jedinečnosti súčasne v nápomoci sebarealizácie aj všetkých v spoločnosti.

Pavol Seriš, slovenský herec, divadelník, mim
Myslím, že mier sa dá vnímať globálne i osobne. Mali by sme byť vďační, že my tu v strednej Európe mier máme, pretože na rôznych miestach sveta sa bojuje.

Zuzana Mišáková, Moravčíková, riaditeľka divadla, kreatívna producentka, herečka
Zažila som socializmus a ako taká som vnímala mier ako sprofanované slovo. Potrebu tohto stavu som si však ešte ako žiačka ZŠ uvedomila vďaka videoclipom Michaela Jacksona Man In the Mirror, Earth Song, Heal the World ... Možno to bolo naivné vnímanie, ale boli tam dokumentárne zábery, ktoré ma prinútili vnímať bolesť a utrpenie. Dnes vnímam mier ako veľmi ohrozený. Kvôli terorizmu viem, že istý druh vojny tu je stále prítomný a kvôli narastajúcemu napätiu vo svete mám pocit, že studená vojna je späť. Pritom mier je podmienka zdravého a s/pokojného života, je to základ pre život samotný. Je potrebný ako kyslík a voda a neuveriteľne ma rozčuľuje egoizmus niektorých svetových lídrov, ktorí pre svoje hlúpe ego a potrebu ovládať a vlastniť sú ochotní pripustiť aj jeho stratu. Je to neuveriteľné a nechápem, čo tam ešte robia.

Syed Junaid Ali, bývalý vojak, Španielsko
Mier znamená slobodu pre ďalšie budúce generácie. Mier znamená žiť v harmónii, žiť bez strachu, že vám niekto ublíži alebo vás zabije. Globálne, mier znamená žiť a mať slobodu bez toho, aby ste hovorili o identite alebo slobode niekoho iného. (Peace means freedom for another of our peacebuilding parents. Peace is to live in Harmony, to live without fear, fear that someone will harm or kill you. Globally, peace is to live and to have the freedom to fully be yourself without talking over the identity or freedom of anyone else.)

Jozef Dolista, katolícky kňaz, teológ, filozof
Mír není klid zbraní, ale spolupráce na rozvíjení společností.

Vlasta Hochelová, autorka, „profesorka“ na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre
Vieme, že mier potrebujeme pre vlastný spokojný život – na úrovni jednotlivca, ale rovnako dobre chápeme, že potreba života v mieri sa týka národov, štátov, rôznych zoskupení, únií, vlastne globálne – celého sveta. V realite štátov a krajín však môže byť interpretácia obsahu slova MIER kontroverzná a nejednotná. Ak sa opýtame dnes občana Izraela, čo predstavuje pre neho mier, a ak sa to isté opýtame Palestínčana, asi nenájdeme veľkú zhodu.
Mier súvisí aj so slobodou, tie pojmy patria k sebe. Generácie ľudí v Československu žili po roku 1948 a v období po roku 1968 v mieri, lebo ozajstná vojna so zbraňami a vojnovými obeťami tu nebola. Žili však aj slobodne? Napokon všetci poznáme aj iný pojem – studená vojna. Právo na mier je síce zakotvené v rôznych deklaráciách a dokumentoch, ale tie nemajú záväzný charakter. Z histórie vieme, že všetky národy si vážia nielen mier, ale aj spomínanú slobodu. Život v neslobode a porobe odmietajú. Takže sa zdá, že sloboda je viac. Žiaľ, národy sú schopné bojovať nielen v obranných vojnách za slobodu, ale útočiť aj v mene pomýlenej ideológie alebo náboženského fanatizmu. Na čelo mnohých dejinných zápasov a vojen sa postavili samozvaní vodcovia, ktorí ľudí najskôr ohlupovali, vzájomne rozoštvávali, rozdeľovali... Ukázali im „nepriateľa“ a vyhlásili vojnu. 

Čo preň Vy osobne robíte?

Pavol Vitko, šéfredaktor vojenského časopisu OBRANA, Bratislava
Píšem ako publicista aj autor literatúry faktu, často o našich mierotvorcoch, teda o vojakoch, ktorí sú nasadzovaní do operácií medzinárodného krízového manažmentu. Napríklad o našich ženistoch, ktorí od roku 1993 na Balkáne, v Eritrei, v Iraku či aj v Afganistane odmínovali polia, stavali mosty, budovali cesty – a to je mier. Tiež píšem o borcoch, ktorí porazili v 2. svetovej vojne fašizmus. Už rok každý víkend na stránke slovenského ministerstva obrany v rubrike Aj toto sú ľudia, ktorí nám vybojovali slobodu, publikujem spravidla málo známe príbehy účastníkov odboja. Je to pritom upravený výber mojej publicistickej činnosti za posledné dve desaťročia, pretože tieto príbehy ma zaujímali už od malého chalana. Teším sa, že sa mi pred štyrmi rokmi vyšla vo Vojenskej podpornej nadácii 530 stranová slovensko-anglická kniha Pokoriteľ Alsterufera. V nej na pozadí osudu letca 311. čs. bombardovacej perute RAF Ivana Otta Schwarza z Bytče (1923 – 2019) prinášam príbehy ďalších účastníkov čs. západného odboja. No a samozrejme – s vydaním knihy súviseli aj rôzne besedy na školách či v kultúrnych zariadeniach, kde bola témou našich debát aj vojna a jej hrozby i v súčasnom období. Pri rozlúčke sme sa potom o to milšie a takpovediac mierovo seba usmievali.

Igor Matloň, publicista
Treba začať od seba. Snažím sa v živote uplatňovať to, o čom som písal v odpovedi na prvú otázku, aj keď to vždy nie je jednoduché.

Pavol Seriš, slovenský herec, divadelník, mim
Osobný mier vnímam ako akúsi vyrovnanosť v sebe, duševnú i fyzickú. Dobre sa cítiť, zdravo jesť, veľa sa hýbať a venovať sa svojim záľubám. Napr. niekto koňom, niekto pakoňom.

Zuzana Mišáková, Moravčíková, riaditeľka divadla, kreatívna producentka, herečka
Osobne sa snažím hľadať zmier v sociálnej, rasovej i náboženskej oblasti, nepodporovať nenávisť. Ako umelec a pedagóg to vnímam ako dôležité. Musíme byť v týchto veciach zodpovední. Vzájomný rešpekt, tolerancia, úcta a láska v kresťanskom slova zmysle sú cestou k zastaveniu zla a násilia. Verím v kresťanské desatoro. Keby sme podľa neho žili, nemali by sme problém. Ja sa o to snažím, hoci som len človek, ktorý je ako každý, omylný.

Slávko Ganaj, kaplán Dopravné krídlo Kuchyňa
Snažím sa rešpektovať druhého v jeho jedinečnosti s ochotou mu kedykoľvek pomôcť a nepresadzujem za každú cenu iba svoje záujmy, ale sám pomáham druhým i druhých povzbudzujem k podobnému konaniu.

Syed Junaid Ali, bývalý vojak, Španielsko
Čo robím pre svoj pokoj: Najskôr pôjdem na pokojné miesto pri mori alebo si nájdem nejaké tiché miesto počas noci niekde v horách a budem relaxovať so zatvorenými očami. 1. Prijmem osobný záväzok k nenásiliu. 2. Keď vidím, že má niekto niekto problémy, stratil sa, či je zmätený, rozrušený alebo spadol, nejaví známky vnímania - poskytnem mu pomoc. 3. Ukážem dieťaťu, ako dosiahnuť pokoj hlbokým dýchaním. 4. Ukážem dieťaťu, ako byť láskavý k zvieratám. 5. Ukážem dieťaťu, ako byť láskavý k zraniteľným ľuďom - bezdomovcom, ľuďom s mentálnym alebo kognitívnym postihnutím, starším ľuďom a všetkým, ktorí sa dieťaťu javia inak.

Tiež nachádzam pokoj, keď hovorím so staršími, keď ich počúvam, pri láske svojej rodiny, ktorá ma má bezpodmienečne rada. (What should I do my peace: First and fall I will go one quite peace just like a sea side or quit mountain in the night and feel so relax closed my eyes. 1. Make a personal commitment to nonviolence. 2. When you see someone in trouble, whether he or she lost, confused, upset, or has fallen, don´t act like you don´t see the person – provide some help. 3. Show a child how to achieve calmness trough deep breathing. 4. Show a child how to be kind to animals. 5. Show a child how to be kind to vulnerable people – the homeless, those with psychical or cognitive disabilities, older people, and anyone else that appears different to the child. And I find peace when I talked to my elders when I listen to them when I loved my family, when I loved me unconditionally.)

Jozef Dolista, katolícky kňaz, teológ, filozof
Já vzdělávám k hodnotám porozumění a dialogu. Je to také výchova mladé generace.

Vlasta Hochelová, autorka, „profesorka“ na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre
Žijeme aktuálne v čase mieru, zároveň však v období silnej polarizácie spoločnosti, rozoštvávania, nepriateľských prejavov a hľadania vonkajšieho nepriateľa. Mnohí sa nechávajú strhnúť nenávistným prúdom, šíria nevraživosť a zlobu prostredníctvom médií a sociálnych sietí. Takých vylučujem zo svojho súkromného sveta, nenadväzujem na ich prejavy, odstrihnem sa od nich. Mám pocit, že je to dôležité robiť nielen pre mier vo vlastnej duši, ale aj pre mier v krajine. Druhý dôležitý faktor, ako sa pričiniť o mier, je chrániť prírodu, vodu, vzduch, neplytvať zdrojmi, potravinami a neholdovať konzumu. To všetko veľmi úzko súvisí, nie každý si to uvedomuje. Pretože vojny o zdroje a vodu sú predo dvermi... Žiaľ, mier je naozaj krehká záležitosť.