V rámci stého výročia Slovenského ochranného zväzu autorského sme spravili pre našu redakciu rozhovor s inšpektorom vojenských hudieb Borisom Hokinom.
SOZA oslávila sté výročie, čo to pre vás znamená?
Pre mňa je SOZA veľmi dôležitá inštitúcia, pretože s ňou spolupracujeme, keďže interpretujeme skladby našich slovenských a samozrejme aj zahraničných autorov. Bez tejto inštitúcie by to nefungovalo. SOZA nám pomáha napĺňať pravidlá, v ktorých sa môžeme pohybovať, a zároveň interpretovať krásnu hudbu našich a zahraničných autorov.
Ako vnímate pozvanie na jubilejné výročie SOZA?
Je to pre mňa veľká česť byť medzi slovenskými velikánmi slovenskej hudby ako skladateľskými tak aj textárskymi. Môžem spomenúť Paľa Zajačka, v našom prípade Adama Hudeca, ktorý pre nás robí veľa skladieb. Toto je pre mňa nezabudnuteľný a perfektný večer.
Skončilo sa 100 rokov hudby, premýšľali ste nad tým, akým smerom alebo štýlom by sa mala hudba uberať ďalej? Nemusí ísť len o vojenskú hudba ale celkovo.
Je to veľmi ťažká otázka, lebo hudba ako taká je krásna a vždy vychádza zo srdca a má absolútnu logiku. Kam sa bude vyvíjať, je ťažko predpovedať. Vždy nám to povedia diváci, poslucháči, ktorí určia čo sa páči a čo nie. Podľa toho sa snažíme napĺňať ich túžby.
V čom je vojenská hudba iná oproti klasickej, či ostatnej hudbe, ktorá sa hrá?
V každom prípade estetikou zvuku. V orchestri máme obsadenie ako plechové nástroje, bicie nástroje a drevené dychové nástroje, a tie vytvárajú úplne inú nezabudnuteľnú a jedinečnú atmosféru, ktorá vztvára zvláštny zamatový zvuk. Toto robí jedinečnú a výnimočnú stránku vojenského orchestra.
Kde všade je možné vojenský orchester vidieť, kde všade hráte? Pri akých príležitostiach?
Máme dvesto vystúpení ročne. Samozrejme robíme väčšinou pre Ministerstvo obrany. To znamená slávnostné vojenské nástupy, privítanie hláv cudzích štátov na Slovensku. Okrem toho robíme aj koncertné činnosti v Slovenskom rozhlase a snažíme sa preniknúť aj do iných okresných či krajských miest, aby sme im ponúkli našu krásnu hudbu.
Ako už dlho pôsobíte v rámci orchestra a prečo ste sa rozhodli pre orchester?
Mám to trošku v genetike, lebo môj otec aj môj dedo boli hudobníci a pracovali v takýchto typoch orchestrov. Študoval som na vojenskom tenzorátoriu a následne som dokončil konzeratóriu v Košiciach. Samozrejme vyštudoval som aj dirigovanie popritom hudobnú vedu. Nakoniec som skončil na Právnickej fakulte. Moja šecializácia je široká, ale v každom prípade u mňa zvíťazila hudba.
Kto vás v rámci hudby inšpiroval?
Je to veľa ľudí. Môžem spomenúť zo súčasných, pána Zajačka, pána Adama Hudeca, zo starších, pána Hatríka, to je komplet slovenských osobností.
Foto: Lenka Meravá
( 0 hlasů )
| < Předchozí | Další > |
|---|
Regály plné knih, u počítače dáma či pán, který obřadně přebírá vracené knížky a zapisuje nově vypůjčené. Místnost specificky vonící – tak voní jenom tištěné publikace, stojící jako vojáci v řadách. V sále tichý šum, jak...
Není od věci zajít si jednou za čas dopřát něco dobrého. Byla prosluněná zářijová sobota, když jsem se v jedné báječné cukrárně sešla s paní Květoslavou Englerovou. Nad výbornou kávou jsme si povídaly nejen o tom, co všechno musí zvládnout knihovní...
V Nakladatelství HOST vyšla kniha Hledači světla, podle které se připravuje celovečerní film a jejíž inspirací byl skutečný případ veřejného lynče.
Prosím ten název není s hrubkou. Autoři opravdu svůj kabaret nazvali Osmyčky. V brněnském Městském divadle se představili místní autoři, kteří už mají za sebou několik inscenací, většinou uváděných v létě na Biskupském dvoře Moravského zem...
Tvůrci scénáře seriálu Hra o trůny si můžou pogratulovat, jejich výtvor je už skutečně jen inspirován skutečnou Písní ohně a ledu od George R. R. Martina. Rozdíly mezi filmem a knihou s...