Kultura21.cz

S Alexandrovcami je to v poradí už siedmy a záverečný koncert, ktorý sme na Slovensku odohrali Je nám veľkou cťou, že sme mohli byť ich predkapelou. Hrali sme s nimi všade okrem Humenného. Najskôr sme mali koncert pol hodinu pred ich koncertom a potom sme ešte v rámci ich veľkého koncertu zahrali a zaspievali spoločne Macejka.

Aký ste mali pocit z koncerovania?
Odporúčal by som to zažiť každému muzikantovi, spevákovi a je jedno či je to folklór, rock alebo úplne iný hudobný žáner. Je to obrovská sila, emócia, tvrdá profesionalita. Sú tak koncentrovaní, že niekedy tvrdíme, že sa máme, čo od nich učiť, pretože idú na 101%. Nič nenechávajú na náhodu a pred každým koncertom majú niekoľkohodinovú generálku. Dve až tri hodinky poctivo skúšajú pred koncertom veci, aj keď to už majú stokrát, tisíckrát odohraté. Napriek tomu sa koncentrujú a odovzdávajú 101% výkon.

Aká bola vaša príprava
Naša? Nie až taká dlhá :). Hráme spolu v tejto zostave už jedenásty rok. Odohrali sme veci, ktoré vždy hráme, ale aj pre nás je to veľký zážitok hrať najmä pred publikom ako je vypredaná veľká športová hala hocikde na Slovensku.

Alexandrovci zakaždým, keď koncertujú pripravujú aj niečo nové, čo bolo tým novým u vás?
Zahrali a zaspievali sme spoločne Macejka. Čo sami na nich veľmi páči, že v každej krajine, ktorej hrajú nielen na Slovensku, zaraďujú do repertoáru aj niektoré veľké hity danej krajiny. Pieseň Najkrajší kút od Gejza Dusíka je silná emocionálna skladba. Ide z nej husia koža. Dali ju a odspievali podobne ako aj niektoré ľudové hymnické piesne a to publikum veľmi nadchne. Okrem toho v každej krajine, kde hrajú, či je to európska krajina alebo Amerika Ázia, dokonca aj v Čína vyberú ich typické skladby. Dokonca po čínsky nám spieval Vadim Ananev v zákulisí jednu čínsku veľmi ťažkú skladbu, ktorú odrecitoval a odspieval od A po Z tak presvedčivo. To sa ľuďom veľmi páči.

Boli ste na siedmych koncertov, ktorý sa vám najviac zafixoval do pamäte a ktorý bol najsilnejší moment?
Najsilnejší bol pre mňa koncert v Košiciach, pretože tu žijem aj s rodinou a okrem toho na Východnom Slovensku sme začínali pred jedenástimi rokmi v tejto zostave Kandráčovci. Páčilo sa nám hrať aj v Bratislavskej veľkej Aréne Slovnaft. Je to veľmi veľký zážitok. Príjemné publikum bolo aj v Nitre. Z koncertov mali síce najmenšiu športovú halu, ale na druhej strane tam bolo až rodinné prostredie. Ľudia sa nás až bytostne dotýkali tým, že sedeli len pár centimetrov od nás. Okrem toho v Košiciach hosťoval Michal David a v Bratislave Lucka Bíla. Na ostatných koncertoch sme boli iba my.

Vystupovali spolu s vami prvýkrát, ako sa vám spolupracovalo?
Nehrali sme priamo spolu, mali svoje piesne a my svoje. S Luciou Bílou sme už raz na pódiu spolu stáli. Bolo to v projekte Večer ľudí dobrej vôle a teraz sme sa opäť stretli. Vymenili sme si úsmevy, pár slov a príjemné pozdravy a podobne to bolo aj s Michalom Davidom. S ním sme sa už viackrát stretli na pódiu.

Plány do budúcnosti?
Minimálne vypredať toľko sál, koľko ich vypredali Alexandrovci, keďže sa voláme podobne. Naším veľkým snom, keďže hudbou sa posúvame, a doteraz nás brali ako východniarsku kapelu je, zakaždým posúvať trošku hranice. V súčasnosti pripravujeme veľké vianočné koncerty s detským zborom Pro Musika - Magnolia, kde je 30 malých speváčikov. Tento rok vyhrali veľkú medzinárodnú spevácku súťaž vo Washingtone v Amerike. Spolupracujeme s mojou mamou Monikou Kandráčovou, so etnospeváčkou Veronikou Šoltýsovou Rabadovou, s rusínskou interpretkou Ankou Poráčovou. Spolu s nimi sa pripravujeme v rámci nášho projektu na spoločné turné po celom Slovensku a teší ma, že dva koncerty odohráme aj v Čechách.

Je veľa mladých začínajúcich muzikantov, čo by ste im odkázali?
V prvom rade im držím palce a nech sa nedajú znechutiť počiatočnými nie až tak veľkými úspechmi, pretože to väčšinou prichádza samo. Zostaňte skromní a aj keď vám začne dariť, zostaňte pri zemi. Bez priazne publika, nie sú ani veľké športové haly ani veľké kapely.

www.kandracovci.sk

Foto z koncertu: Lenka Meravá

Foto společné: Kandráčovci