Komunálna politika a svet okolo nás

Komunálna politika a svet okolo nás bolo jedným z viacerých kolokvií, ktoré zorganizovalo vedenie katedry politológie európskych štúdií pod záštitou Filozofickej fakulty. Svojou návštevou ho podporila aj prodekanka Zdenka Gadušová, ktorá sa aj zúčastnila predchádzajúcich kolokvií.

Politická situácia na Slovensku nielen na národnej, ale aj na regionálnej úrovni ju zaujíma.„Samosprávna politika sa dotýka každého z nás ako občana, občana mesta, dediny, našej vlasti. Tieto otázky ma zaujímajú, ako sa naše spoločné prostriedky rozdeľujú, ako sa s nimi hospodári. Bola by som rada, keby naše mesto prosperovalo čo najlepšie. Myslím si, že máme dobrého primátora, ktorý sa snaží naše mesto zveľaďovať po všetkých stránkach či už kultúrnej, spoločenskej, športovej.“ Kolokvium je zamerané po prvýkrát na komunálnu politiku, ako uviedol jeden z garantov a organizátorov kolokvia Svetozár Krno.„Boli naň pozvaní ľudia, ktorí v komunálnej politike robia nielen dlhé roky, ale aj, tí ktorí sú začiatočníci. Najviac si vážime predsedu Združenia miest a obcí Slovenska a súčasne primátora Nitry Jozefa Dvonča.“ Na kolokvium pozvanie prijal aj prezident Únie miest Slovenska a primátor z Prešova Pavel Hagyari, primátorka Prievidze Katarína Macháčková, primátor Serede Martin Tomčáni a ďalší starostovia z okolitých miest. Regionálnu politiku obohatili svojimi príspevkami aj iní, ktorí sa jej venujú v teoretickej oblasti.

kolokvium primatorka prievidza

Tematika komunálnej oblasti je podľa garanta a organizátora, vedúceho katedry politológie a európskych štúdií Ivana Dubničku stále aktuálna a ňou aj zostane v budúcnosti. Veľká politika sa odvíja od regiónov. Podľa jeho slov regióny vždy budú dôležité aj pre samotných politikov vyššej politiky, pretože politická základňa sa zaoberá všetkými problémami, ktoré sú sa týkajú práve regiónov. Okrem regiónov kolokvium poukazovalo aj na spoločné a rozdielne názory v územnej samospráve na Slovensku aj vo svete. Ako uviedol Ivan Dubnička: „Naše kolokviá väčšinou vychádzajú z domácej politiky. Zaoberajú sa politickou, hospodárskou situáciou v strednej Európe. Vieme, však že v rámci globalizovania tam musí byť pocit prepojenia lokálneho a sveta okolo nás.“ Ide o slovenské pomery regionálnej politiky, ktoré sú previazané a aj na územno-samosprávnom pôsobení prepojene aj so zahraničnou politikou. Ako dodal: „“Nemôžeme v poslednej obci na Slovensku“ ignorovať to ,čo sa deje vo svete, pretože vždy sa to priamo dotýka aj obyvateľov, ktorí sú tam.“

Súčasná situácia v politickom dianí prešla aj cez rozpočet politikom v rámci územnej samosprávy. Budúce voľby budú dbať podľa Ivana Dubničku na regionálnu politiku. „Predpokladám že v danom štádiu, keď viem, že je hospodárska kríza a znižuje sa zamestnanosť predvolebná rétorika bude veľmi ústretová smerom k regiónom. Jeden z hlavných motívov predvolebnej rétoriky súrôzne výhody, ktoré im budú poskytovať.“ Ako uviedol Svetozár Krno, stotožnil sa s primátorom Nitry Jozefom Dvončom, ktorý naznačoval väzbu medzi štátnou a územnou samosprávnou. Pohľady rôznych politických subjektov na postavenie samosprávy sú rôzne. „To čo sa udialo posledné týždne, neprekvapilo, že sa to udialo, ale väčšinu občanov prekvapilo, že sa to udialo tak skoro. Angažovanie úspešnej samosprávy aj v politike sa skomplikovalo. Niektorí primátori, ktorí sú ochotní ísť do veľkej politiky skôr dávajú prednosť už existujúcim politickým subjektom,ako keby zakladali združenie primátorov miest a obcí podobne, ako dokázali urobiť v Čechách. Samozrejme je tu veľký problém nepoznáme mnohých centrálnych, celoštátnych poslancov z veľkej tristo päťdesiatky.“ Podľa jeho slov je zlý volebný zákon, je zlá forma krúžkovania a zle je,že máme jeden veľký obvod. Primátor Nitry Jozef Dvonč spomínal, že by nebolo vhodné spájanie obcí. Doplatili by na to hraničné obce. Podľa Svetozára Krna je to tiež vážny problém a spájanie, aj keby mohlo prispieť k ekonomickej efektivite, spôsobilo by veľké problémy. Na Slovensku je v Združení miest a obcí skoro tritisíc obcí. Mohlo by to mať závažné problémy. Ako uviedol Stvetozár Krno obec, ktorá by bola strediskom,kde sa koncentrujú fyzickékompetencie,by bola vedome či nevedome zvýhodnená oproti iným obciam, ktoré by kompetencienemali a mohlo by vzniknúť obrovské napätie od integrácii k dezintegrácii. Nevýhodou je aj naše rozčlenenie podľa krajov. V európskych podmienkach je veľa modelov, pokiaľ ide o územnosprávne členeniea ich kompetencie. „Nemáme jednoznačný model, ale vo väčšine prípadov, tie o ktorých hovoríme,sú rozlohou aj počtom obyvateľov aj ekonomickou výkonnosťou väčšie ako u nás. Mnohí obyvatelia sa s nimi nestotožnili. Osem krajov je prejav istého kompromisu. Ten je dôležitý v politike, ale v územnosprávnej politike by nemala byť otázka len kompromisu ale konsenzu. Potom je väčšia šanca, že si ľudia jednotlivé hranice osvoja. Nechcem popierať pozitíva, ktoré priniesli naše vyššie územné celky.“ Zahraničné krajiny sú rozlohovo väčšie oveľa viac využívajú konsenzus. „Tam kde sú väčšie tradície určite áno. Ten úspech je väčší a z toho vyplýva problém regionálneho zastupovania a v centrálnej politike,“ doplnil Svetozár Krno. Ako sa bude vyvíjať ďalšia politická situácia sa ukáže časom, ale je vhodné prekonzultovať si možné nastávajúce situácie. K tomu slúžilo aj tohtoročné kolokvium a upozornilo na problémy, ktoré by mohli nastať.

kolokvium 3