Kultura21.cz

Na Ranči Santána v Trenčianskych Miticiach sa 9. augusta uskutočnil druhý ročník westernových pretekov a tretí ročník súťaže vo varení gulášu. S myšlienkou pretekov prišiel majiteľ ranča Pavol Adamať. „Jedným z dôvodov je, že som už druhý rok na družstve a potrebujem sa s ľuďmi dostať do kontaktu.  Som pre nich cudzí človek v cudzej dedine. Nie som odtiaľto,“ uviedol Pali Adamať. Ako ďalej uviedol, akcie tohto charakteru, prvý, druhý, tretí ročník, nie sú nikdy ziskové. Akcia oslovila aj starostu Trenčianskych Mitíc Dušana Rozemberga a rozhodol sa ju podporovať po finančnej stránke a zastrešovať. „Táto akcia je veľmi vydarená. Má určitú úroveň a obec sa tiež chce podieľať na tejto akcii. Takéto akcie sú veľmi dobré a ranč pod vedením Paľa Adamaťa to robí skvele, veľmi odborne. Som veľmi spokojný,“ povedal spokojný starosta Mitíc a hlavný porotca vo varení gulášu Dušan Rozemberg.

Návštevníci ranča si vychutnali tradičné drezúrne a rýchlostné disciplíny, offroad 4x4 vs. kôň, atrakcie pre deti, vozenie na koníkoch a veľa ďalšej zábavy. Okrem toho sa tešili na prvú cenu živú mangalicu v tombole. V hudobnom programe sa predstavila skupina Ascalona, ktorá sa starala o zábavu až do skorých ranných hodín, a príjemným spestrením večera bol Allan Mikušek. Obaja hudobní predstavitelia boli s prostredím aj návštevnosťou spokojní. „Mám z tejto akcie veľmi dobrý dojem. Zrovnateľný s akciami, ktoré sú už zabehnuté, neviem koľký je to ročník, ale pripadá mi to už ako štrnásty,“ uviedol gitarista a spevák Mário Siládi zo skupiny Ascalona. „Prišiel som akurát v prostriedku, keď už koníky odchádzali, ale vyzerá to tu veľmi dobre. Ľudí je tu kopec, tak dúfam, že to tak aj zostane. Zábava bola úžasná. Keď som mal vystúpenie, ľudia hneď prišli, spievali pesničky, bolo to niečo perfektné,“ uviedol hosť večera Allan Mikušek.

Western nemôže byť bez gulášu, a tak sa veselo varilo
Druhý ročník varenia gulášu sa tento krát nekonal v centre obce ako jej predchádzajúci ročník, ale priamo na ranči počas westernových pretekov. Gulášovej súťaže sa zúčastnilo päť družstiev.

Prvé miesto vo varení gulášu si odniesli Ľadové medvede, ktoré celú situáciu mali pod kontrolou. Nikto ich neohrozoval, a tak do gulášu okrem lásky ako väčšina súperov pridali aj kus humor. Pre varenie gulášu sa rozhodli tesne večer pred akciou v krčme. Ich príprava má dva príbehy. „Včera večer sme na polceste zrazili koňa a potom sme vybrali obchod. :) :)“
A teraz reálne, ako prebiehala príprava... „Nakúpili sme hovädzie, divinu, bravčové. Pridali sme tajné ingrediencie a hlavne veľa lásky. Potom je veľmi dobrý,“ uviedol za svoj tím Oto Hôrka.

Na druhom mieste sa umiestnili Letné žabky. Nazvali sa tak preto, lebo sú najmladšími účastníkmi varenia gulášu, ich vekový priemer je dvadsaťtri rokov. Na súťaž sa pripravovali už mesiac dopredu, keďže im to minulý rok nevyšlo. „Niekoľko skúsenosti máme, ale človek sa stále učí. Prišli sme im ukázať ako varíme guláš my, či sa nám podarí vyhrať, uvidíme. Prípravu sme nezanedbali a všetko sme si pripravili už večer pred súťažou. Do gulášu sme dali dva druhy mäsa, hovädzie a divinu. Dôležité na jeho varení, je spraviť dobrý a kvalitný základ, ktorý pozostáva z mäsa, zeleniny a korenín, ktoré sú chuťovo najlepšie,“ informoval o prípravách a spôsobe varenia Martin Bórik.

Tím Trenčianskych ľadových tuleňov, ktorý sa umiestnil na treťom mieste pod vedením Petra Luptáka dal do guláša kus svojho srdca a lásky. „Samotná láska ale nestačí, guláš robíme z jelenieho mäsa.“ Tomu predchádzala príprava. „Ráno sme si boli zabehať, a keď sme to nestíhali, zorganizovali sme brigádu na čistenie cibule a krájanie zemiačikov a mäska. Máme aj tajnú ingredienciu, ktorá pochádza z týchto blízkych lesov a lúk. Ide o zvláštnu bylinu,“ dodal na záver záhadne Peter Lupták.

Romankov guláš pre ranč Santana pozostával z členov organizátorského tímu pretekov. „Variť sme začali dosť neskoro, keďže kotlík majster niekde zablúdil. Najskôr sme si dali masť, rozkúrili sme ju, pridali sme cibuľku, ktorú sme dobre usmažili až do zlatista, aby sa pustila šťava. Pridáme mäsko, trošku mierne podusíme, podlejeme, jemne prichutíme a pomaličky dusíme a čakáme, kedy sa gulášik dovarí sám,“ predstavil varenie gulášu Jaroslav Gešnábel v spoločnosti Janka Gunára a Janky Gunárovej.

Bohužiaľ, tento rok svoje druhé miesto neobhájila Guláš partia z Neporadze. Svoju prípravu robili skôr. „Minulý rok sme trošku meškali a všetko sme robili na mieste. Tento rok sme si pripravili mäso dopredu. Mäsko máme z diviaka a lane. To zmiešame a malo by sa vydariť. Keď je dobrý materiál, musí byť dobrý aj guláš, ktorý varíme tradičným spôsobom. V jednom kotle sa varí guláš a dusí cibuľka na masti. Na podlievanie mäsa máme druhý kotlík, kde varíme kosti z mäsa, z ktorého sa robí vývar, ním následne podlievame guláš,“ uviedol Ladislav Paška z Neporadze v spoločnosti svojho syna Silvestra a kolegov Vašom Milanom a Vašom Majom.
Pre súťažiach, nebolo víťazstvom vo varení gulášu len uznanie, či prvé miesta na stupni víťazov, ktoré ocenila porota pod vedením starostu Trenčianskych Mitíc, ale aj množstvo predaných gulášových misiek medzi návštevníkmi akcie. Tak sa mohli aj ľudia podieľať na hodnotení guláša, a overiť si rozhodnutie poroty.

Tohtoročné westernové preteky sa síce skončili, ale už teraz sa môžeme tešiť, na to, čo si pre nás pripraví majiteľ a organizátor Paľo Adamať vo svojom treťom ročníku, ktorý má vo svojej hlave veľa rôznych nápadov.

Hudobná skupina Ascalona a hosť večera Allan Mikušek nám poskytli krátky rozhovor

Skupinu Ascalona v rozhovore zastupoval spevák a gitarista Mário Siládi

V akom časom horizonte sa vám podarilo prísť, stihli ste vnímať aj preteky?
„Prišli sme v takom čase, aby sme to stíhali. Stavali sme celý zvuk, ale preteky sme vnímali vďaka tomu, že sa nám všetko za desať minút zaprášilo. Ako som utrel prach z tabletu, vzápätí som ho mal naspäť, tak som rezignoval a venoval som sa nastaveniu aparatúry.

Prídete nabudúce skôr, aby ste si vychutnali aj program, čí hudobné vystúpenie pred vami?
Neviem či nás nabudúce pozvú, ale určite skôr neprídeme. Budeme lietať z niekade niekam, a budeme radi, že to stihneme na čas, tak ako to bolo dohodnuté. Pokiaľ by sme, ale nemali nič iné, tak by sme si program radi vychutnali. Takých možností máme málo.

Aký máte vzťah k westernu?
Vzťah k westernu, ku koňom ako k zvieratkám máme dobrý, skôr ale hodnotíme hudbu, ktorú robíme, a tá je úzko spätá s westernom.

Country spevák Allan Mikušek nielen spieva o kovbojoch, ale sám aj jazdí

Vyskúšal by si si takéto westernové jazdenie?
S mojím koňom, ktorého mám reiningovo prejazdeného ovládame všetko. Učil som sa popri ňom a on sa to učil popri mne. V rámci výchovy som  robil s cudzími  parkúrovými jazdcami, ktorí mali malý problém, a tak som ich naprával, aj sa podarilo. Westernového jazdenia si doma užívam dosť.

Popri spievaní si spomínal pieseň Dážď, nebál si sa že začne pršať? Začali sa pomaly zaťahovať mraky, ale nepršalo.
Nie, nebál som sa. Dážď som spieval za tých dvadsaťdva rokov x krát a už potom nepršalo, to iba v Podkove. Možno bola zakliata obec alebo tá pesnička v kapele bola zakliata, tak už hádam nebude pršať.

Výsledky zo súťažných disciplín
Trail: 1.miesto Peťa Balúchová na koni Farlep, 2. Miesto Palino Chorvát na koni Brek, 3. miesto Kačena Maňáková na koni Bill
Western pleasure: 1. miesto Peťa Balúchová na koni Farlep, 2. miesto Kačena Maňáková na koni Bill a 3. miesto Palino Chorvát na koni Brek
Pole bending: 1. miesto David Sedláček na koni Jeremy, 2. Miesto Jozef Lukáč na koni Sibarita, 3. miesto Bessina Hudcovičová na koni Abush
Barell race: 1. mieste Andrea Štrbíková na koni Zaira, 2. miesto Bessina Hudcovičová na koni Abush, 3. Miesto Nikola Krnáčová na koni Skipy
Kľúčová dierka: 1. Miesto David Sedláček na koni Jeremy, 2. miesto Laura Košová na koni Tina
3. Miesto Bessina Hudcovičová na koni Abush
Paralelný dostih: 1. Miesto Bessina Hudcovičová na koni Abush, 2. miesto Mirka Sedláčková na koni Cheeky, 3. Miesto Laura Košová na koniTina
Offroad vs. Kôň: 1. miesto Meško a Bessina Hudcovičová na koni Abush, 2. Miesto Janči a Andrea Štrbíková na koni Zaira, 3. Miesto Jaro Slávik, Lenka Rybárová na koni Johny

Rozhovor s majiteľom a hlavným organizátorom westernových pretekov Paľom Adamaťom

Ako hodnotíš úspešnosť druhého ročníka westernových pretekov?
Hodnotenie z mojej strany musí byť jedine plusové. Ľudia, jazdci aj starosta obce sú spokojní  a to bol cieľ.

Na čo si sa najviac tešil?
Tešil som sa, že pri odchode domou sa za mnou zastavia ľudia povedia mi, Pali super akcia, zabavili sme sa. Tým človek pookreje na duši. Je to lepšie ako keby som si zarobil ďalšie peniaze. Okrem toho ma teší, keď v dedine alebo v Trenčíne stretnem ľudí neoslovujú ma hej ty, ale Palino, vedúci, šéfe,  a to je po celom výkone, ktorí sme podali príjemný pocit.

A teraz z programu?
Z jazdeckého charakteru súťaží sa vždy teším na to, ako to dopadne s offroaďákmi, lebo   rýchlostné súťaže jazdievam aj ja, ale nikdy nie sú také adrenalínové ako auto verzus kôň a potom, potom som sa tešil na vystúpenie Alana Mikušeka. Pozval som ho, pretože ho obdivujem. Vždy mám v aute pustené jeho cédečko. Je to pre mňa taká česť, že takáto celebrita v country speve hrala na mojom druhom ročníku, čo viac k tomu môžem povedať. Do budúceho roka s ním budem opäť rátať. Je to show man, človek, ktorý podporuje country hudbu a svet.
 
Čo pripravuješ na budúci rok?
Súťaže budú štandardné. Musia byť westernové, rýchlostné,  offroadové, také ktoré sú  lákadlom pre ľudí. Videl som, ako ľudia pri bežných súťažiach stáli vláčne okolo ohrady, ale ako nastúpili autá- offroady, ľudia boli vyvesení po ohradách a lúka bola zrazu plná. Objavilo sa tam toľko ľudí, že ani neviem, odkiaľ prišli. Týmto smerom sa chcem a budem uberať.

Premýšľal si, že by sa akcia rozšírila na viac dní?
Samozrejme, to je myšlienka, ktorá bude riešená do budúcna. Z môjho charakteru budú dvojdňové. Sobota bude vo westernovom a nedeľa v parkúrovom štýle. Podľa toho sa ľudia rozdelia na dva tímy. V rámci prvého dňa budeme púšťať country hudbu, zatiaľ čo v rámci parkúrového programu dáme prednosť ľudovým piesňam.

Máš významnú osobu, ktorú by si sem chcel priviesť?
Áno, samozrejme, Jony Cash. Je to country spevák, ktorý má svoju charizma. Rád počúvam jeho piesne a aj skupina Ascalona hrá od neho niektoré piesne. Je to symbol country,  čo znamená, že pracoval s dobytkom, s koňmi, preto hneď poviem Jonny Cash. Mám síce vysokú métu, lebo nikde na Slovensku, ale možno raz, človek nikdy nevie.

Premýšľaš aj nad medzinárodnou spoluprácou?
Dnes tu boli tiež českí jazdci, ale zostáva to výzvou do budúcnosti. Nedá sa hneď robiť hrr niečo veľké. Musí sa spraviť najskôr zázemie, a keď budem mať pevnú pôdu pod nohami, môžem stavať dom. Ak spravím prvý, druhý ročník a ľudia budú spokojní, tak môžem na tých základoch a robiť spoluprácu so zahraničnými jazdcami, organizáciami. Mojím cieľom nie je robiť veľkú akciu za veľké peniaze, ale bol by som rád, keby sa udržala v rámci rodinného charakteru. Mám rád priateľskú atmosféru a kolektív ľudí, ktorí si odjazdia za stužku, vypijú si zabavia sa a zahrajú si na gitare.

Pohľad po finančnej stránke, pripravuješ do budúcnosti spoplatnenie pretekov?
Určite áno. Budeme to musieť riešiť z dôvodu, že každá akcia je nákladná, a čím je program lepší a kvalitnejší, vyžaduje si väčšie finančné náklady. Vstupné sme zatiaľ nevyberali, keďže sme doteraz nemali až také vysoké náklady na celkovú prípravu ročníka. Je pre nás lepšie, ak pustíme ľudí do areálu zadarmo, kde sa môžu občerstviť a ponúknuť im program , ktorí sme pre nich pripravili. V budúcnosti, ale pri zvýšení kvality a pri vyššie položenej latke, budeme musieť preteky spoplatniť. V tomto ročníku nám po finančnej stránke pomáhala obec pod starostom Mitíc, ktorý celú akciu zastrešoval ale dúfam, že sa mi v budúcnosti podatí získať sponzorov a generálneho partnera pretekov. Bolo by to pre mňa ako organizátora najlepšie.