Udeľovanie cien Slnko v sieti za rok 2019: Sú to skvosty, ktoré nie sú jednoducho dosiahnuteľné

Udeľovanie cien Slnko v sieti za rok 2019: Sú to skvosty, ktoré nie sú jednoducho dosiahnuteľné

slnko v sieti 200Slávnostné odovzdávanie cien Slnko v sieti za rok 2019 sa uskutočnilo 9. septembra v priestoroch bratislavskej Starej tržnice. Tohtoročný jubilejný desiaty ročník ponúkol pohľad režisérov aj na rúškom zahalenú smrť, či nedostatok pozornosti v rámci rodinných vzťahov. Tieto témy sa objavili vo víťazných filmoch.

 

V kategórii animovaný film režisér Martin Smatana vo filme Šarkan, poukázal na stvárnenie smrti. Ide o film pre deti, ktorý nám približuje príbeh chlapca a jeho dedka. Čím je dedko starší, tým je tenší. Na konci jeho života je už taký tenký ako list papiera. Jedného dňa zafúka vietor a odveje ho vysoko do vzduchu. Ako uviedol Smatana aj on ako dieťa sa zaujímal o túto tému. Bola však nedostupná. „Tento film nie je smutný, končí sa veselo, happy endom. Dokonca mám naň pozitívnu odozvu. Rodičia, ktorí tento film pozerali s deťmi nemajú problém sa o tejto téme rozprávať, predtým to bolo pre nich tabu,“ hovorí režisér Smatana.

Stvárnenie smrti nachádzame aj u režiséra Tomáša Krupu, ktorý sa tejto téme venuje dlhodobo. Dokumentárny film Dokonalá smrť poukazuje na rozhodnutie britskej občianky Janette Butlin, ktorá sa dobrovoľne rozhodne ukončiť svoj život. Vo Veľkej Británii to nie je možné, tak cestuje do Švajčiarska. Ako uviedol Krupa, cesta prebehla bez komplikácii, pretože všetci cestovali ako turisti. „Náročný bol deň D, keď Janette Butlin dobrovoľne odišla za asistencie lekára. Zostali sme na klinike a podali o tom svedectvo a absolvovali vypočúvanie políciou. Dúfam, že ja ani nikto z môjho okolia nebude musieť stáť pred takouto voľbou,“ poznamenal Krupa.

V najlepšom hranom filme Nech je svetlo, režisér Marko Škop hovorí, aká je dôležitá pozornosť a ako málo si všímame, čo sa okolo nás deje. Sme zaslepení a až neskoro si uvedomíme, že vôbec nepoznáme svojich najbližších hoci žijú s nami pod jednou strechou. Tento film získal aj viacero ocenení. Medzi nimi aj najlepší ženský herecký výkon v hlavnej úlohe v podaní Zuzany Konečnej a najlepší mužský herecký výkon v hlavnej úlohe, kde rolu otca Milana stvárnil Milan Ondrík.

„Myslím si, že to nie je len moja práca, ale aj Marka Škopa a Milanka Ondríka. Sme v tom všetci spolu. Som veľmi rada, že som bola súčasťou celého projektu a mohla som priniesť na plátno úžasné myšlienky, ktoré sa prostredníctvom filmu povedali. Za svojej kariéry stále dostávam matky. Keď som dostala prvú matku, tak som si predstavovala, čo si o mne všetci budú vravieť. Nemá deti, to je vidno, nevie to zahrať, a tak som sa hecla. Zahrám to, aj keď nie som matka. Nečakala som, že sa stanem najlepšou herečkou a ešte teraz sa mi trasú ruky,“ povedala s úsmevom Zuzana Konečná.

„Začalo to pri čítaní scenáru, kedy som chcel byť súčiastkou pre Markov príbeh. Veľmi ma to zasiahlo. Nemyslím si, že je to moja zásluha, ale najmä Marka Škopa, ktorý je veľmi citlivý režisér. Vo filme som skôr svoje emócie potláčal. Som citlivý človek, ale musí to byť presné, a to hľadám v tejto fáze môjho života. Hľadám presnosť. Mám však obavy, aby sa mi nestalo to, čo vo filme so synom Adamom. Dúfam, že svojho vlastného syna pripravím do života a budem sa o neho starať tak, aby som nedospel k poznaniu, že ho vôbec nepoznám,“ uviedol prekvapený a šťastný Milan Ondrík.

Jednou zo zaujímavých cien Slnko v sieti je nepochybne cena za výnimočný prínos slovenskej audiovizuálnej kultúre. Nie je prekvapením, že si ju odniesol Milan Lasica. „Toto ocenenie asi patrí aj k tej osemdesiatke, ak to pôjde takto ďalej, teším sa na deväťdesiatku, že sa takto všetci stretneme ak dožijete. Bol by som však rád, keby boli plné kiná, keď sa premieta slovenský film. V určitom čase bola slovenská kinematografia na tom veľmi zle, dalo by sa povedať na umretie a potom vstala ako vták Fénix z popola,“ dodal Lasica.

Tieto filmy, či už víťazné alebo len nominované nesú v sebe hlbokú myšlienku. Ako vraví prezidentka Slovenskej filmovej a televíznej akadémie Wanda Adamík Hrycová sú to skvosty, ktoré nie sú jednoducho dosiahnuteľné. „Ľudí bavíme, odkrývame im obzory, nastoľujeme im otázky a témy, nad ktorými môžu po vzhliadnutí filmu v tichosti domova rozmýšľať. Myslím, že vtedy je to správne, keď divák odíde z kina a má nad čím rozmýšľať,“ uzavrela Hrycová.

Tohtoročné udeľovanie cien Slnko v sieti sa skončilo, ale už teraz s napätím očakávame, čo si pre nás počas tohto roka pripravia režiséri. S akou nezabudnuteľnou myšlienkou sa snami podelia a budú viesť náš život v rámci filmového plátna.

slnko v sieti 1

https://slnkovsieti.sk/


 

Přihlášení



Soutěže

Za časů ušatých čepic…

Jo, jo, to bývaly časy. Venku nasněžilo, mráz lezl za nehty, děti sáňkovaly a koulovaly se, oblečení samý sníh a boty promáčené, dobře bylo. Prý tehdy světem chodil medvědář, který na poutích a jarmarcích předváděl svého medvěda.
Jonathan Livingston

Krása vsakující se do míst, kde žijeme...

Začala bych duchem místa. Odkazem mých předků. Nalezením svých silných míst. A začala kolem sebe tvořit krásu, která se podle autorky bude vsakovat do místa, na kterém žijeme. Zamyslela jsem se. Znáte ty lidi, kteří umí udělat domov kdekoliv? U kterých je vám krásně, protože z ničeho udělali mnoho? Tak tady bych si byla jistá, že tito lidé vědí, kam náleží.
GRADA
Banner

Videorecenze knih

Banner

Rozhovor

,,Nezáleží na tom, kdo je má matka, či otec. Záleží na tom, kdo jsem já!“

vero200Mám pocit, že ji znám celý život. A přitom jsem ji poznala až nedávno, když jsem četla její knihu. Dlouho bych mohla mluvit o pocitech, které mě provázely, když jsem tuhle knihu četla. Byla jsem smutná, zhnusená, otřesená, plakala jsem, taky jsem se ale s...

Hledat

Sylva Lauerová: V románu Hodina zmijí své pokušení hrát si se čtenáři posouvám až k hranici dokonalosti

Fanoušci spisovatelky Sylvy Lauerové se po třech letech konečně dočkali a jejich radost může být hned dvojnásobná. Je to jen pár týdnů, co vyšla její sbírka poezie s názvem Klóketen a nyní se na knižních pultech objevil i nový román Hodina zmijí.

Čtěte také...

Válka, slzy, terapie. Recenze filmu Chlapi nepláčou

CP200Druhé nejvyšší ocenění, Zvláštní cenu poroty, si z festivalu ve Varech letos odvezl film Chlapi nepláčou. Dobře napsaný, suverénně zrežírovaný a také výtečně zahraný snímek, nahlížející z nečekaného úhlu na stále bolavé následky „jugoslávské války“, na festiv...


Literatura

Francouzské děti jedí všechno a vaše by mohly taky

francouzske deti jediVzhledem k současnému způsobu života stojíme jako rodiče velmi často před nutností změnit zažité návyky a naučit své děti zdravě jíst. Tahle knížka je dobrým návodem, jak na to.

 

...

Divadlo

Sněhurka a já: Pohádkový muzikál pro celou rodinu

Snehurka a ja 200Daisy je na prahu dospívání. Miluje pohádky, jejich srozumitelnost, daný řád, šťastné konce. Věří, že to podobně může fungovat i v opravdovém životě. Setkává se ale s nepochopením, znejistěním… Když se podívá do zrcadla, neví, koho v...

Film

Francouzi se opět představují

festival francouzskeho filmu200Již po devatenácté se ve dnech 23. až 30. listopadu 2016 koná Festival francouzského filmu, a to nejen v Praze, ale také v Brně, Českých Budějovicích, Hradci Králové a Ostravě. V převážné většině se jedná...