Nočné potulky za históriou v Thessalonikách alebo deň pred cestou na ostrov na ostrov Thassos
Banner

Nočné potulky za históriou v Thessalonikách alebo deň pred cestou na ostrov na ostrov Thassos

Tisk

Thessaloniki perexThassos je ostrov, ktorý som navštívila po druhýkrát. Zaujímalo ma, čo sa za ten čas zmenilo a čo zostalo rovnaké. Tento ostrov leží na severe od gréckej pevniny. Ako sa zdá, stále má svoje čaro a ponúka množstvo rozličných možností. Ostrov si prešiel aj požiarmi, čo sa podpísalo aj na jeho prírodnom bohatstve. Tak ako v minulosti aj tento raz som sa vybrala na Thassos v augustovom období, len tento krát s menšou zmenou. Spravila som si jednodňovú zastávku v meste Thessaloniky. 

Hneď ako som vystúpila z lietadla a vyšla z letiskovej haly, ovanul ma teplý vzduch tamojšieho prostredia. Vymenila som si oblečenie a vydala sa na cestu. Mohla som ísť autobusom, ale to by mi ušlo veľa zaujímavostí z okolia, a tak som zvolila vychádzku až do centra. Trvalo to niekoľko hodín, ale uvedomila som si, že počas nedele a sviatkov sú otvorené len pumpy, ktorých je tu nesmierne veľa a nájdeme ich temer na každom kroku. Ako som tak kráčala, videla som malý stroj, ktorý slúžil na oranie, vojenskú školu, či nesmierne veľa kostolov. Na ulici nebolo ani nohy, až kým sa nepriblížila k centru. Tu sa začínal ruch mesta, nesmierne množstvo obchodov s oblečením, či so službami, rôzne občerstvenia a kaviarne.

Thessaloniki 2

Tu bol...Alexander Veľký

Jednej kaviarni som nevedela odolať. Zaujala ma svojím cukrárskym umením. Už na pohľad tieto pochúťky vyzerali famózne. Stačilo sa len zahryznúť. Škoda by bola však ničiť toľkú krásu a umenie, s ktorým sa cukrári vyhrali. Moja cesta pokračovala ďalej. Dostala som sa na príjemnú promenádu a vychutnávala som si prechádzku pozdĺž mora. Vietor ma jemným vánkom chladil po tvári a spríjemňoval mi cestu k môjmu ubytovaniu počas horúceho letného dňa. Teplomer ukazoval temer 40 stupňové horúčavy, to ma ale nemohlo zastaviť a pokračovala som až k bronzovému pamätníku, kde na koni sedel Alexander Veľký.

Thessaloniki1

Socha je vysoká 13 metrov a betónový podstavec, na ktorom stojí, meria desať metrov. Priestor za sochou využíva najmä mládež na skatovanie. Blízko neho sa nachádza Biela veža. Postavili ju Benátčania v 15. storočí a slúžila ako súčasť mestského opevnenia, dnes je z nej historické múzeum, ktoré ponúka nielen poznatky z histórie, ale aj výhľad na mesto, celý záliv a prístav. Po tejto promenáde som dorazila až na hotel, kde som si dala zaslúžený oddych a tešila som sa na večerné spoznávanie mesta.

Večerné potulky po meste

Ako každom gréckom meste aj v Tessalonikách je cítiť históriu najmä večer. Samozrejme turistický ruch je jeho neoddeliteľnou súčasťou a nie vždy vnímame ducha mesta, ale večer, keď sa čiastočne stlmí ruch, mesto sa prebúdza. Počas svojho nočného túlania som narazila na príjemné námestie zdobené kvetinami s niekoľkými uličkami, ktoré ma priviedli až ku Chrámu Božej Múdrosti, teda sv. Sofie. Postavený bol v polovici 7. storočí. Cestou ďalej som narazila na Baziliku sv. Demetria, patróna a ochrancu mesta. Kostol bol postavený v 5. storočí na mieste starovekých rímskych kúpeľov. Po ceste ďalej som narazila na zaujímavú stavbu, podobala sa na víťazný oblú, alebo bránu. Zaujali ma na nej kresby a postavičky. Až následne so zistila, že je to víťazný oblúk, ktorý dal postaviť v roku 297 rímsky cisár Galérius na znak oslavy víťazstva nad Peržanmi.

Thessaloniki3

čarovný výhľad na mesto plné svetiel

Neďaleko od oblúka, cca 100 metrov sa nachádza Rotunda s priemerom 24,5 metra a celá je vysoká 30 metrov. Tieto pamiatky neboli však tie, ktoré ma chytili až tak za srdce či vyrazili dych, na tie so ešte len narazila. Stalo sa nimi staré byzantské opevnenie. V týchto priestoroch hradiska som sa prechádzala. Tvorí ho východná a južná stena opevnenia. Steny sa datujú od začiatku byzantského obdobia 390 n.l. Fascinujúci je detailný pohľad na val, ale aj na celé okolie, ktoré ponúka čarovný výhľad na mesto plné svetiel.

Thessaloniki4

Ako som stúpala vysšie, prišla som k veži Trigonion, nazývaná aj reťazovou alebo opásanou vežou. Na druhej strane opevnenia som prechádzala malej reštauráci či podniku so sedením, a v tom som uprela pohľad na jednu stenu, zaujala ma svojou podobou, tvarom, ale aj kresbou, možno to bol len skresľujúci pohľad mojej fantázie, ale preniesla som sa aspoň na chvíľu čias vzniku tohto opevnenia, kedy kresťanstvo zohrávalo svoju najdôležitejšiu úlohu. Na tento večer to bol pre mňa výnimočný pocit a chcela som si ho uchovať. Tak som sa rozhodla ukončiť svoje poznávanie a pripraviť sa na svoju cestu na ostrov Thassos.

FOTOGALERIE

Foto Lenka Meravá


 

Přihlášení



Milostpán. Kniha (nejen) pro milovníky koček

Milostpán je kočka. Někdo by mohl říci obyčejná kočka. Ale my, co kočky máme, víme, že žádná kočka není obyčejná. A Milostpán není obyčejný vůbec. Má svou čtvrť, na kterou dohlíží, všechny a všechno má pod tlapkou. Sice je jeho paničkou oficiálně Šéfka a její přítel Mlékoknír, ale pro něj je to nepodstatné. Dle něj Šéfka není jeho panička, ale jeho spolubydlící. Páníčka mají tak maximálně ti otravní slintové – čili psi.

Kriminálnice. Příběhy o vině, trestu a druhých šancích

Pokud vám dělá problém začíst se do románu, možná vás chytnou poutavé rozhovory s ženami, které skončily za mřížemi. Knížka, jednoduše nazvaná Kriminálnice, vypráví osudy několika trestankyň z ženské věznice ve Světlé nad Sázavou, které jsou vyprávěné formou otázek a odpovědí. Své svěřenkyně vyzpovídala ředitelka tohoto vězeňského ústavu, Gabriela Slováková, která udělala to nejlepší, co mohla. Knihu vydalo nakladatelství Nastole.

Banner

Hledat

Videorecenze knih

Načítám nejnovější video z playlistu...

Rozhovor

Spisovatelka Jana Poncarová o svém novém románu Cyklistka a soutěži Nejlepší den mého života

Jana PoncarovaLiterární soutěž s názvem Nejlepší den mého života je u konce a známe již jejího vítěze! Patronkou této naší soutěže, do níž se přihlásilo přes 40 účastníků se stala spisovatelka Jana Poncarová, která má na kontě již několik úspěšných románů a ...

I když je komedie Pět švestek o stáří, nechybí v ní vtip, humor i splněné sny

Když jsem před pár dny zamířil do kina na nový český film Pět švestek (2026), moc jsem o něm nevěděl. Snad jen to, že režisérem je „oscarový“ Jan Svěrák a že se na plátně objeví herci, kteří ve filmu hlavní nebo titulní role – snad jen s výjimkou Oldřicha Kaisera – teď nehrají. Přitom jde o velké herecké osobnosti, což jsou v tomto případě Lenka Termerová, Jan Vlasák, Dana Syslová a Petr Kostka. Ti všichni jsou aktivnější přece jenom více v divadle a televizi, nicméně celovečerní film Pět švestek může být pro ně parádní příležitostí i skvělým zadostučiněním.

Z archivu...


Výtvarné umění

Kantorek je tu zas! A s ním i jeho vtipy nejen o kočkách!

kantorekPNestárnoucí a nadčasové vtipy Pavla Kantorka si můžete užít v publikaci Nově objevené vtipy, kterou letos vydala Grada. Nakladatelství tak udělalo radost všem milovníkům kreslených vtipů Pavla Kantorka, jehož “nově objevené vtipy” poskytla ...

Divadlo

Vražedkyně nebo oběť?

lady macbeth z ujezdu perexMladá Kateřina vede na první pohled záviděníhodný život. Výhodný sňatek jí zabezpečil dobré společenské postavení, bohatství a pohodlí. Okradl ji však o její svobodu a vášnivou touhu žít naplno. Manžela víc ...

Film

Opět k nám dorazily Dny evropského filmu

evropsky film200Už po dvacáté se konají Dny evropského filmu, tentokrát kromě Prahy proniknuvší ještě do Brna, Hradce Králové, Ostravy, Jablonce nad Nisou a Uherského Hradiště. Organizátoři s podporou řady velvyslanectví a kulturních in...