Kultura nejen 21. století | Kultura21.cz

Talentovaný mladý spevák Adrián Ševc prichádza s prvým autorským singlom v anglickom jazyku. Novinka Sculpture vznikla vo Veľkej Británii v spolupráci s jeho priateľmi z hudobnej školy, na ktorej pôsobí a poslucháči si v nej prejdú poznaním, aké by bolo vypnúť svoje emócie a byť kamennou sochou. Emotívny singel plný sklamaní, nepochopenia, ale aj precitnutia predstavuje spolu s videoklipom na ceste k Wembley štadiónu.

Prvé tóny skladby vznikli ešte pred troma rokmi, keď téma a emócia skladby boli najaktuálnejšie. „Inšpiráciou bol rozchod a silné emočné nepochopenie a rozhodenie, veľa otázok. Nezodpovedané a nevysvetlené situácie a slová, ktoré mali nájsť iný význam, ako našli. Samotný strach z ublíženia druhej strane a rozhodnutie, že s láskou nebudem mať nič v živote spoločné,“ s odstupom času ozrejmuje Adrián Ševc prvotné pocity, ktoré skladbu samé písali.

Silný motív priania sa zbaviť svojich pocitov a premeniť sa na sochu tak vychádza zo stroskotanej lásky, ktorá zanechala priveľké jazvy. „Hlavne verím, že nie som jediný, ktorý by si prial, aby dokázal vypnúť svoje emócie, doslova premeniť sa na kameň, sochu, sculpture. Počas piesne si poslucháč prejde cestou, aké by to bolo byť takou sochou, nič by sa ho nedotklo, nič by ho nerozhodilo, nikomu by neublížil, bol by chladnou skalou, no počas piesne zistí, že je to nemožné,“ hovorí spevák, dodávajúc, že sme len ľudia a práve naopak, máme byť vďačný za všetky pocity, ktoré máme.

Nahrávanie skladby prebiehalo v novom školskom štúdiu na Queens Park v Londýne pod záštitou školy ICMP a bicí nástroj nahrávali v druhom školskom štúdiu na Campuse Kilburn. „Zaujímavosťou avšak bolo, že klavirista na nahrávanie nedorazil a my sme mali všetko prichystané. Osem mikrofónov a osem vstupov len na jeden klavír s nádherným nazvučením, tak nakoniec som si sadol za klavír sám, i keď nie som primárne klavirista. Nahrávali sme to po častiach podľa predstavy, ktorú som postupne rozširoval. Trvalo to pekne dlho, no krása nahrávania v dnešnej dobe je to, že máme neobmedzené množstvo nahrávok, lebo páska sa už dnes nepretrhne,“ s úsmevom spomína Adrián Ševc.

O text, hudbu, aranžmá aj následnú produkciu sa postaral samotný spevák. „S malými úpravami textu mi pomáhali profesori na našej škole v UK. Keď som potreboval radu, vždy tu boli. Na bicie a sóla na elektrickej gitare som mal pozvaných úžasných hudobníkov, čo sú mi zároveň dobrý priatelia a nesmierne im ďakujem,“ objasňuje interpret. V produkcii cítiť najmä vplyv ambientných zvukov, aké použila Bilie Elish v piesni Ocean Eyes na vytvorenie širšieho zvuku a príjemnej atmosféry.

Celú skladbu dotvára umelecký slow mo videoklip na jeden záber pri Wembley štadióne. No ani nakrúcanie sa nezaobišlo bez menších neočakávaných zvratov a nakoniec až štvrtá lokácia ponúkla dokonalú finálnu atmosféru pre vizuál už bez prác na ulici, fanúšikov futbalu so svetlicami či policajtov pýtajúcich povolenie k nakrúcaniu.

Po debutovom slovenskom EP a prvým mužským prespievaním kultovej skladby Čerešne od Jara Filipa, Milana Lasicu a Hany Hegerovej sme mohli vidieť Adriána Ševca aj v reportáži s Tribulom po horách na Markíze.