Kultura nejen 21. století | Kultura21.cz

V rámci Bratislavy pre všetkých, ktorá sa konala od 25. do 27. apríla navštívilo Devínsky hrad niekoľko tisícok ľudí. Bol prístupní nielen pre domácich ale aj cudzincov, ktorý si možnosť bezplatnej návštevy nenechali ujsť.

Návštevnícky najzaujímavejšia časť pri prehliadke hradu je stredný hrad. Jeho dominantou sú zakonzervované murivá renesančných palácov Báthoryovcov a Garayovcov. Okrem toho sú tu odkryté základy rímskej stavby, objavené počas archeologického výskumu v 30-tych rokoch 20. storočia ako aj zvyšky obytných a hospodárskych priestorov. Rozsiahlemu priestranstvu stredného hradu dominuje šesťdesiat metrov hlboká hradná studňa v jeho severozápadnej časti. Jej horná časť je vybudovaná zo pieskovcových kvádrov, stred je vytesaný do skaly, dolná časť je spevnená podobne ako horná.

Devínsky hrad, ktorý v roku 1961 vyhlásili za národnú kultúrnu pamiatku, sa vypína na masívnom brale, ktoré z južnej strany okrem Dunaja chránili močiare, zo západu rieka Morava a zo severu masív Devínskej Kobyly. Devín od nepamäti symbolizoval slovanskú minulosť a národnú hrdosť Slovákov. V literárnom diele Jána Kollára a Jána Hollého ožívali myšlienky národného uvedomovania sa. Podľa nich bol Devín symbolickým začiatkom našej krajiny a spájal v sebe tradície Veľkej Moravy a cyrilo-metodskej misie. Hrad sa začal chápaťako hlavné sídlo Veľkej Moravy.

Stavebná história hradu sa začala písať koncom 12. a začiatkom 13. storočia, kedy tu vznikla nová kamenná pevnosť. Pevnosť, v tom čase majetok uhorskej kráľovskej koruny, nahradila niekdajšie veľkomoravské hradisko a stala sa významným článkom pohraničnej obrannej línie chrániacej česko-uhorskú hranicu.

V tomto období hrad pozostával z mohutnej kamennej šesťbokej veže, zaberajúcej celú hornú časť skalného brala, a malého preddvoria. Z tohto objektu sa dodnes zachovali iba skromné zvyšky obvodových múrov. V jednotlivých častiach sú vyznačené pôdorysy objavených starších stavieb ako je ranokresťanská kaplnka zo 4. storočia a základy veľkomoravského kostola z polovice 9. storočia. Na renesančnom paláci je umiestnená pamätná tabuľa pripomínajúca historický výlet slovenskej mládeže na Devín, ktorú organizoval v roku 1836 Ľudovít Štúr. V suteréne renesančného paláca na strednom hrade je výstavná sieň využívaná na sezónne výstavy s tematikou histórie hradu. V jaskyniach horného hradu je inštalovaná stála expozícia pod názvom Stavebný vývoj hradu Devín.

Vlastníci hradu

Ako pohraničná pevnosť bol hrad majetkom uhorskej koruny. Po vymretí Arpádovcov v roku 1301 patrilo západné pohraničie Uhorska rakúskemu vojvodovi Rudolfovi Habsburskému. Následne Devín i niekoľko pohraničných hradov s obcami boli majetkom Otta z Tallesrunnu, ktorý sa ho v roku 1322 dobrovoľne vzdal v prospech uhorskej koruny. Z obdobia vlády Karola Róberta I. z Anjou pochádza aj záznam z roku 1340 s menom kastelána hradu Filipa. Nasledujúcich sto rokov bol hrad kráľovským majetkom. V roku 1419 ho kráľ Žigmund Luxemburský i s priľahlými majetkami daroval uhorskému palatínov Mikulášovi Garayovi.

Po jeho smrti v roku 1517 sa hradu zmocnili bratia Wolfgang a František z Pezinka. Jeho posledným majiteľom z rodu Báthoryovcov bol Štefan (V.) Jeho smrťou v roku 1605 vymrela ečedská vetva rodu. Poslednými vlastníkmi devínskeho panstva boli Pálfiovci, ktorí ho, spolu s inými majetkami v Prešporku a okolí, získali v roku 1635. Devínsky hrad za ich panovania šťastne unikol osudu väčšiny slovenských hradov, nebol po satmárskom mieri zničený.

Foto: Lenka Meravá