Kultura21.cz

V Thessanonikách bolo príjemne teplúčko až horúco a mne bolo treba sa trošku schladiť, aj keď iba o pár stupňov. Zbalila som veci a hurá za dobrodružstvom ďalej. Utekala som na autobusovú stanicu kúpiť lístky priamo do Kavaly. Cesta trvala štyri hodiny. Najskôr sa išlo do Keramoti, potom si autobusár urobil obkľuku do iného mestečka, až sme konečne dorazili do prístavu.

Tam som už čakala na trajekt. Plavba loďou sa ani nedá opísať, je to úplne niečo iné ako stráviť čas v autobuse. Cítite voľnosť, morský vzduch sledujete ako lietajú čajky, môžete sa pohybovať po lodi a vychutnávať si krásu, keď sa vzďaľujete či približujete k pevnine. Cca po hodine plavby som suchou nohou vstúpila na pevninu. Thassos. Po dlhej dobe, opäť tu. Všetko je rovnaké nič sa nezmenilo. Nepribudli budovy, ani paneláky, či extra podniky či autá. Vydala som sa cestou k námestiu. Rozhodla som sa, že svoj prvý deň strávim v hlavnom meste Limenas a jeho okolí. Ubytovala som sa neďaleho, odložila si veci a vydala sa za históriou, ktorú bolo cítiť už vo vzduchu.

Výprava za históriou

Najskôr som navštívila južnú stenu opevnenia, bránu Zeusa a Héry, víťazný oblúk, staroveké mesto Thassosu, v podstate išlo o agoru, ktorá slúžila pre rečníkov, ako trhovisko. Tieto pamiatky, sa síce veľmi nezachovali, zostalo len niekoľko kameňov, ale ak máme trošku fantáziu, vieme si predstaviť ich veľkoleposť. Mňa zarazilo, že tu bola brána Zeusa a Héry. Čakala som, že bude najmä blízko Olympu, kde je sídlo bohov a nie tu. Zaujímavým a zachovaným kúskom je antické divadlo. Popri ňom som prechádzala okolo ďalšej kôpky kameňov, ktoré patrili bráne pre božský voz, severnej štvrti či samotnému chrámu bohu morí a vôd Poseidonovi. Chrám má síce základy, žiaľ viac sa z neho nezachovalo, ale rekonštrukcia by mohla byť zaujímavou investíciou do budúcnosti.

Večer som sa išla prejsť smerom na Akropolis, ktorá je v rekonštrukcii, tak bola pre verejnosť zatvorená. Mne to však nedalo a ako zvedavá turistka som sa vyškrábala na niekoľko kamenných stien (niečo ako hrádza, či múr), aby som lepšie videla, čo sa za plotom robí. Síce bol večer a tma, ale aj tak sa mi podarilo vidieť aspoň pár útržov z tejto významnej stavby. Hlavné mesto nie je len o pamiatkach, ale aj o cestovnom ruchu a nákupoch. Navštevujú ho nielen turisti z okolia, ale aj z ďalekých krajín. Domáci návštevníkom ponúkajú svoju kuchyňu, umelci prezentujú umenie, či už ide o látky či obrazy. Dokonca sa tu nachádza aj jedna reštaurácia, ktorej súčasťou je aj skala. Nočný život už nie je taký, ako býval, podpísala sa na ňom epidémia Covid 19 a spolu s časom odviala aj množstvo turistov. Hudba síce znela, ale ľudia sa vytratili z ulíc. Radšej sú doma, v priestoroch, ktoré sa stali počas najbližšej doby súčasťou ich života.

Bicykel, kamarát na cesty

Na druhý deň ráno som uvažovala, ako stráviť nasledujúce dni. Tento ostrov je známy svojimi cestami a už v minulosti som siahla po bicykli. Vtedy som si urobila okružnú jazdu za jeden deň. Teraz som sa rozhodla, že si ostrov chcem vychutnať aj trošku hlbšie a spoznať ho lepšie. Nebudem nikam utekať a vychutnám si tie najskvelejšie a najveľkolepejšie miesta, ktoré sú tu, a pri mojom šťastí aj tie miesta, ktoré pozná len málokto, pretože sa rada zatúlam aj tam, kde sa zatúla málokto.

Ráno som hneď zbehla do požičovne bicyklov a zobrala som si ho na tri dni. Trošku mi nesedel, lebo som nedočiahla na zem, ale keďže išlo o kvalitný bicykel do terénu, tak som to neriešila. To čo sa mi stane o krátku chvíľu, sa mi ani nesnívalo.

Pri našom zoznamovaní s bicyklom som si spravila, len kúsok ďalej pri mori menšiu zastávku. Ako som tak stála pri ceste a išla si upraviť vak, do ktorého som schovávala okuliare, otočil sa mi korman bicykla, a ani som si to neuvedomila a už som ležala na zemi. Letela som, lebo to bol pánsky horský bicykel a nedočiahla som na zem. Nič iné mi nezostávalo. Pozbierala som sa zo zeme, ošetrila si cestné lišaje a pokračovala v ceste ďalej. Lenže mojej brade, sa len také ošetrenie nepáčilo a krv mi pekne kvapkala ďalej. Z takého nič mi tiekla krv, akoby ma niekde podrezali a pritom vôbec o nič nešlo. Jednoducho letela som z miesta. Popri mojom sledovaní pamiatok a ceste ďalej som zháňala aj lekáreň, aby som sa mohla ošetriť.

Ako som spomínala so mnou sa človek nenudí a zažije aj to, čo sa zažiť len tak nedá. Spestrila som si deň hľadaním zdravotnej pomoci a pritom som objavila zopár krásnych historických kostolov, archeologických pamiatok, či park so sochami. Keďže Gréci sú veľmi príjemní ľudia a radi vás nasmerujú, nemala som problém ju nájsť. Ako som vošla do lekárne, už som mala zabezpečenú starostlivosť. Ujal sa ma mladý farmeceutológ a ošetril ma. Odporúčal mi aj medicínske centrum, že sa mi to skôr zahojí, ale môj cieľ spoznávania bol iný. Nechcela som rozoberať zdravotnícke služby, ale poukázať na krásu a možnosti tohto ostrova. Moja skúsenosť, ale poukazuje aj na to, že ak sa vám niečo stane, obráťte sa na Grékov a navštívte lekáreň.

Rybárska dedinka Skala Marion

Môj deň síce začal nešťastným pádom zo zoznamovania, ale za to moja cesta ďalej bola príjemná. Rozhodla som sa z hlavnej cesty odbočiť do bočnej uličky, že možno sa mi podarí nájsť aj inú cestu, alebo niečo nové objavím. Expedícia bola zaujímavá. Dostala som sa na prašnú cestu, kde okolo mňa boli samé olivovníky. Ako som išla vyššie a vyššie, prašná cestička skončila a olivových stromov pribúdalo. Nezostávalo mi nič iné, len sa vrátiť späť na pôvodnu cestu. Po hlavnej ceste som sa dostala až do destinácie Skala Marion. Počas bicyklovania som si spravila prestávky na občerstvenie v malých obchodíkoch, kde som si kúpila vodu, či nejakú maškrtu na cestu a išla som ďalej. Keďže aj tu platí siesta, musela som mať zásobu pre prípad, že bude inde zatvorené. Skala Marion je maličká, ale za to príjemná rybárska dedinka, ktorá ponúka veľa výhľadov do okolia a krásny pohľad na západ slnka. Nachádza sa tu niekoľko kostolíkov. Zaujímavosťou je, že Skala Marion sa nachádza neďaleko druhého najväčšieho mesta Limenária a tiež mesta Potos, kde sa zdržuje najviac mladých ľudí. Keďže je ale situácia taká, aká je, už je to trochu iné, a je vidieť skôr dovolenkových okolitých turistov.

Spomienka na obľúbené miesto v minulosti. Legenda je pravdivá, ak si spravíte fotku, vrátite sa

Svoju pozornosť som cestou do Limenárie smerom do oblasti Aliki, venovala najmä metalickej pláži, ktorú som opäť zatúžila vidieť. Už pri mojej prvej návšteve ma toto miesto fascinovalo. V jej blízkosti sa nachádza zverokruh, ktorý je niečím podobným ako Stonehenge v Anglicku. Tento krát som, ale prichádzala z inej strany. Cesta bola veľmi strmá a klzká. Musela som každý krok zvažovať, aby som nedošla k ďalšiemu nechcenému zraneniu. Okrem toho bolo sem-tam nutné aj preniesť bicykel. Pohľad stál, ale za to. Krásne výhľady, čaro prírody, energia, ktorú len tak hocikde nenačerpáte. Nachádzajú sa tu kamene, na ktorých sú kresby planét. Následne som zišla dolu a vychutnala som si čarokrásnu pláž, krištáľovovo čistu vodu, kamene, na ktorých sa dalo úžasne opaľovať, dokonca na niektorých by sa dala usmažiť aj praženica. Keď som sa dosýta vyšantila, pokračovala som ďalej už k spomínanému zverokruhu. Toto miesto je zaujímavé nielen tým, že sú na ňom kamene postavené dookola. Tí, čo sú viac vnímaví, dokážu v ňom cítiť zvláštnu energiu a pokoj. Vraví sa, že ak si spravíte fotografiu so svojím znamením, určite sa na tento ostrov ešte vrátite. Tiež koľuje legenda, že ak sa dotknete kameňa, ktorý predstavuje vaše znamenie zverokruhu a potom si v strede kruhu niečo želáte, tak sa vám vyplní. Čo je na tom pravdy netuším, ale rozhodla som sa to vyskúšať aj ja. To či sa splní, je vo hviezdach.

Diovo oko, či slzy Venuše

Po príjemne strávenom oddychu som pokračovala v ceste ďalej cez Limenariu, Potos až do oblasti Kinira, kde som si spravila ďalšiu zastávku. Hornaté kopce mi dali zabrať, tak miesto cyklistiky som si zvolila aj pešiu prechádzku. Dokonca aj vietor sa otočil a schyľovalo sa k búrke. To mi však nezabránilo, aby som navštívila lagúnu v Giole, zvanú aj Diove oko alebo slzy Venuše. Cesta bola strmá. Musela som odbočiť z hlavnej cesty a ísť prudko dole. Uvedomovala som si, koľko pôjdem dole, toľko pôjdem naspäť hore. Prírodne vytvorená lagúna s priezračnou vodou, ktorá zdanlivo oddeľuje od mora je úkaz, ktorý sa oplatí vidieť. Je dlhá približne dvadsať metrov a široká pätnásť metrov. Legenda hovorí, že tento prírodný bazén vytvoril Zeus, aby v ňom mohla Venuša plávať. Zišla som teda dole a zaplávala som si v ňom, ako kedysi spomínaná Venuša. Nebola som však sama a tento príjemný zážitok, si nevychutnávalo nielen nežnejšie pohlavie, ale aj to mužské. Každý z nás si prišiel na to svoje. Nech už je legenda akákoľvek, doba sa zmenila a tento prírodný úkaz si môžu vychutnať všetci, ktorí o to stoja.

Treba však dávať pozor na prekvapenia, na malé čierne krúžky v podobe morských ježkov. Thassos má nádhernú čistú vodu a množstvo kamenných pláží, preto týchto spoločníkov, môžeme nájsť na každom kroku. Nekúpala som sa ani hodinu a spustil sa jemný dáždik. Rýchlo som si pomocou uteráka prezliekla plavky a šup ho utekala som preč. Následne sa spustil taký leják a blesky len tak lietali. Kam sa schovať. Taverna, ktorá tu je, je na otvorenom priestranstve, čo robiť, kam ísť. Prikmotrila som sa pod prístrešok príslušníkovi SBS, ktorý s tým nemal problém. Dokonca bol taký ochotný, že keď videl, že situácia sa čím ďalej zhoršuje, išiel pre auto a schovali sme sa v ňom, aby som do nitky nepremokla. Dozvedela som sa, že je Grék a manželku má z Nórska. Počas leta pracuje na ostrove a je to jeho najmilšia práca. Ostatné mesiace robí v Thessalonikách a rozváža hračky. Akonáhle prestalo pršať, rozlúčili sme sa a pokračovala som ďalej.

Vytrepať bicykel hore kopcom, dalo zabrať, ale napokon som sa znovu objavila na hlavnej ceste a utekala som pred ďalšou búrkou, ktorá mi bola v pätách a dúfala som, že sa mi podarí doraziť až do dedinky Aliki, kde ma čaká moje ďalšie nocovanie. Na moje prekvapenie nestalo sa tak. Dúfala som, že sa trošku zohrejem a schovám pred búrkou v ženskom kláštore Archangelos, ktorý som v minulosti navštívila. Prekvapila ma však obrovská neochota. Kláštor zatvárali a nikoho z nich nezaujímalo, že vonku prší a schyľuje sa k veľkej búrke. Z historického hľadiska kláštory boli centrom remesiel, obchodu, vzdelanosti a kultúry. Boli tu nemocnice, ubytovanie pre chudobných a pocestných. Slúžili ako charita. V niektorých krajinách a kláštoroch sa tento účel zachoval, tu ho však nehľadajte. Bez milosti vás nechajú stáť vonku, pretože kláštor sa o päť minút zatvára a ich vôbec nezaujíma, čo sa deje za jeho bránami. Okrem toho zo skúsenosti viem, že v kláštore vyrábajú sladké želé bombóny, ktoré vám pri jeho oficiálnej návšteve dajú ochutnať. Úloha tohto kláštora sa prispôsobila súčasnej dobe a pomoc druhým v núdzi, už nie je na prvom mieste, ale komerčná záležitosť, ako sa čo najlepšie predať. Je to pochiopiteľné, veď aj kláštor chce prežiť. Tak som zostala za bránami a schovala som sa aspoň pod zastávku autobusu, aby som počas najväčšieho dažďa nezmokla do nitky.

Ako náhle prestalo pršať, rýchlo som sa presunula, do dedinky Aliki, ktorá je vzdialená päť kilometrov. Zhodila som na ubytovaní mokré šaty a dala si vytúženú horúcu sprchu. Večer som už strávila príjemne, pri dobrej večeri s vínkom. Samozrejme neodolala som gréckemu šalátu, nejakému hlavnému jedlo, ku ktorému vám prinesú aj maškrtu, či už v podaní baklavy alebo sladkého melónu. Morských plodov tu nájdete dosť aj rybích pochutín. Som skôr však z tých, ktorá tieto dobroty prenechá iným.

Návrat do hlavného mesta

Posledný deň svojho cyklistického výletu som sa rozhodla stráviť voľnejším spôsobom na plážach Paradise, Chrissi Ammoundia a Golden beach, ktoré patria medzi najkrajšie pláže na ostrove. Odtiaľto ma čakalo už len posledných desať kilometrov, aby som mohla vrátiť svoj pekelný stroj, inak povedané svojho spoločníka počas troch dní k pôvodnému majiteľovi. Cesta do hlavného mesta mi ubehla veľmi rýchlo. Nečakali na mňa náročné terény, to najhoršie som mal za sebou. Všimla som si cestou lom, kde ťažili mramor. Thassos je ním veľmi známy. Kde sa na Slovensku používame štrk, tu na miesto neho využívajú mramor. Svojho tátoša som odovzdala a cestou späť do Skaly Potamia, kde sa nachádzajú pláže Golden beach a Chrissi Ammoundia som sa vrátila autobusom. Svoje posledné dni na ostrove som si vychutnávala pri pláži, pri dobrom jedle, maškrtách a pohárom dobrého vína. Ak budete mať možnosť, určite sa zastavte na tomto krásnom ostrove, ktorý sa volá Thassos.

FOTOGALERIE

Foto Lenka Meravá