Na bratislavskom hlavnom námestí si 30. apríla obyvatelia Slovenskej republiky pripomenuli svoje desaťročné členstvo v Európskej únii. Na návštevníkov čakal zaujímavý program, nielen po kultúrnej a zábavnej stránke, ale mohli sa dozvedieť aj viac informácií o fungovaní Európskej únie a preveriť si aj svojej znalosti. Svojou návštevou akciu podporili aj zástupcovia Európskeho parlamentu, Európskej komisie, ministerstva zahraničných vecí a z Informačnej kancelárie.
Peter Zsapka z Európskej komisie priblížil cieľ osláv dní Európskej únie. „Dnes oslavujeme vstup Slovenska do Európskej únie. Nie je to kampaň politickým stranám, aj keď sa blížia voľby do Európskeho parlamentu. To je až sekundárna priorita, ale chceme spolu so všetkými Slovákmi osláviť, že sme už desať rokov v Európskej únii, čo sa na prvý pohľad zdá neuveriteľné, že už ubehlo toľko rokov.“
V rámci programu sa predstavili viaceré hudobné skupiny. Najväčším lákadlom bola ale skupina Katarzia, LePayaco a speváčka Jana Kischner, ktorí majú k Európskej únii, veľmi pozitívny vzťah a považujú vstup Slovenska za výhodný. „Myslím si, že vďaka vstupu do Európskej únie sa nám žije trošku ľahšie, ale ako každý zväzok nie je to úplne dokonalé. Na druhej strane je dobré, že je Európa spolu, ale určite do budúcna je dôležité rešpektovať rozdiely v regiónoch. Riešenie nevidím v jednotných zákonoch a zákazoch, ale úspech spočíva v rešpektovaní jednotlivých rozdielov v únii. To je na nej to najkrajšie, že sme iní, ale zároveň nás niečo spája,“ informovala speváčka Jana Kirschner, ktorá svojimi piesňami preposiela aj odkaz širokej verejnosti.
Fotogaléria z osláv
Katarína Kubošiová zo skupiny Katarzia očakáva od Európskej únie, že podnikne kroky k dianiu v našom susednom štáte. Európsku úniu považuje pre našu krajinu za pozitívny krok, ktorým prispela k zjednodušeniu vybavovania dokumentov a ľahším možnostiam cestovania. „Mám pocit, že som v každej európskej krajine vítaná. Čo sa týka právnych a iných faktov je to ľahšie a jednoduchšie ako predtým, je tu aj možnosť migrácie, ktorá nám dáva nádej, že môžeme žiť aj niekde inde,“ uviedla speváčka, Katka, ktorá je v súčasnosti študentkou štvrtého ročníka na Vysokej škole múzických umení. Katka sa väčšinou venuje tematike vzťahov, ale jej najnovšie texty budú zamerané na to, čo je pred životom a po živote a aký je náš zmysel bytia. Najbližšie ju môžete vidieť vystupovať 12. júna v Bratislave, následne bude mať niekoľko koncertov na Slovensku a v Čechách a po prvýkrát sa chystá koncertovať vo Veľkej Británii. „Ešte som nehrala ďalej ako v Čechách. Mám obavu, čo spravím s prekladaním. Moje skladby stoja na textoch a neviem si predstaviť, ako to ľudia prijmú. Z reakcií na internete viem, že veľa zahraničných poslucháčov počúva moje skladby, pýtajú sa na ich preklad a tvrdia, že z nich niečo cítia,“ dodala speváčka Katarína Kubošiová.
Pre skupinu LePayajo sú európske dni tradíciou, zostali jej verní, a radi prispejú svojím koncertovaním. Podľa Tomáša Slobodu každý súčasný moderný človek vie ľahko pochopiť, prečo sme vstúpili do Európskej únie, a aké výhody nám ponúka. „Z môjho pohľadu môžeme povedať, že patríme k Európe a nie sme už piate kolo u voza, to sú najväčšie výhody Slovenskej republiky. Patríme tam, máme otvorené hranice, ktoré prinášajú veľa výhod. Medzi ne patrí možnosť cestovať kamkoľvek, pričom nepotrebujeme mať víza a môžeme sa voľne pohybovať bez akýchkoľvek problémov v rôznych členských krajinách, a zdržať sa v nich ako dlho chceme. Okrem toho nám umožňuje aj možnosť v nich pracovať a to sú jej základné výhody,“ uzavrel Tomáš Sloboda zo skupiny LePayaco.
Oslavy Európskych dní sa skončili bez nepríjemností a obyvatelia Slovenskej republiky na ne budú niekoľko dní ešte spomínať. Nezaobišli sa, ale bez niekoľkých výtržností, o ktoré sa postarali nadšenci hudobných skupín medzi bezdomovcami a nie celkom úspešnej realizácie záverečného ohňostroja pre ľudí, ktorí stáli v blízkosti jeho púšťania.
Rozhovor s Petrom Zsapkom, zástupcom Európskej komisie, v rámci osláv vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie
Ľudia si počas celej doby v Európskej únii neuvedomili, že sú jej súčasťou. Pre väčšinu z nich sa nič nezmenilo.
Je to pravda, ale je to veľmi rozmanité. Z niektorých mladých ľudí mám pocit, že pre nich neexistujú žiadne hranice, ako keby Slovensko pre nich neznamenalo až tak veľa, ako pre nás. Žijú v priestoroch sveta a hranice pre nich neexistujú. Na druhej strane sú tu ľudia, ktorí hovoria, že Brusel nám niečo prikázal a Európska únia nám dá nejaké eurofondy alebo niečo prikáže, pritom si neuvedomujú, že aj oni formujú Európsku úniu. Aj my Slováci, už nie sme len divákmi, ale sme režisérmi tohto európskeho príbehu a mali by sme sa k Európskej únii chovať ako k niečomu nášmu, čo môžeme ovplyvňovať.
Veľa ľudí by vyskúšalo aj možnosti v rámci Európskej únie, ale odrádzajú ich rôzne formality dokumentov, ktorých je príliš veľa. Nemyslíte si, že je to jeden z dôvodov, prečo ich Európska únia toľko neláka, keď si uvedomia, čo všetko sa od nich vyžaduje?
Tento pocit nemám. Možno je to tým, že mám veľa skúseností so Slovenskou aj Európskou byrokraciou. Môžem zodpovedne prehlásiť, že s porovnaním slovenskej byrokracie je Európska byrokracia mýtus. To ako funguje štátna správa na úrovni Bruselu, kde sú ľudia dobre zaplatení, môžu si vyberať desať tisícov uchádzačov je neporovnateľné s tým, ako to niekedy funguje na Slovensku a najmä keď hovoríte o rôznych byrokratických nezmysloch, ktoré ľudia musia vypĺňať, aby získali projekt z eurofondov. Stále to opakujeme. Toto si nevymyslel Brusel. V iných krajinách to nie je, bohužiaľ väčšina týchto opatrení vznikli na Slovenskej strane. Je to aj kvôli tomu, ako hovoríme už 12 rokov, úradníci na našich ministerstvách, ktorí majú miliardové hodnoty z eurofondov, sú zle zaplatení. Veľmi často rotujú, majú strach, a preto si vymýšľajú množstvo pravidiel, aby sa cítili bezpečne. Možno tým zabránia niektorým nekalým veciam, ale aj poctivým ľudom, aby si uskutočnili svoje sny aj pomocou eurofondov.
Veľakrát prichádzajú nezmyselné zákony z Európskej únie, ako na to vy pozeráte?
Myslím si že pri bližšom štúdiu, toho čo považujeme za iracionálne, zrazu v tom nájdeme aj to rácio. O Európske únii je veľké množstvo mýtov, ako to že zakazujeme prvé zbery uhoriek, a podobne. To sú legendy, ktoré sa o nás šíria, ale keď sa na to človek pozrie, ako to reálne funguje, zistí, že to nie je pravda. Odporúčam našu stránku, kde máme špeciálnu aplikáciu týchto mýtov. Ak by aj prišiel z Bruselu nejaký veľký nezmysel, musíme si uvedomiť, že Brusel nie je ten, ktorý nám niečo nanúti a vymyslí nejakú hlúposť a my chudáci to musíme aplikovať. V Bruseli rozhodujú poslanci európskeho parlamentu a je medzi nimi aj trinásť slovenských, ktorí rozhodujú a aj naši členovia vlády sú jedným z orgánom vlády Európskej únie, keďže sú v nej zastúpení aj ministri všetkých členských štátov. Keď niečo Brusel prijme, tak to muselo schváliť aj Slovensko. Mali by sme sa zaoberať skôr tým, prečo Slovenskí zástupcovia v Bruseli neupozornia na to, že je to nezmysel a nesnažia sa to zmeniť ako tým, prečo s niečím takým prišiel Brusel.
Informácie o Európskej únii sú väčšinou zle zrozumiteľné pre ľudí, nepovažujete to skôr za problematické?
Je to tak ako hovoríte. Komunikácia je dôležitá, a to či už v štátnej správe na úrovni európskej alebo národnej. Nevieme sa jasne vyjadrovať, používame veľa floskúl, nezmyselných konštrukcií, z ktorých je človek zmätenejší ako predtým, keď si začal čítať informácie o Európskej únii. Je to naša chyba a snažíme sa to zmeniť, a preto robíme aj takéto podujatia, ako sú oslavy Európskej únie. Ide o podujatia plné kultúry, zábavy, rôznych súťaží, pretože si myslíme, že je to najlepší spôsob ako zoznámiť ľudí s Európou. Nepredpokladáme, že si bude Európa čítať 300 stranové skriptá.
Autor foto: Lenka Meravá
| < Předchozí | Další > |
|---|