Trnka je otcem evropské školy loutkové a kresleného filmu. Nadšeně chodili do jeho studia „Bratři v triku“ mladí režiséři a animátóři z celé Evropy a odnášeli si poučení pro jejich práci....(Adolf Born, Najlepší Karikaturista roka 1974, Montreal a výtvarník kresleného televízneho seriálu Mach a Šebestová). Možne smelo povedať, že kultúrny rok 2015 v Čechách je aj rokom Jiřího Trnku. Aj keď táto jedna z najvýznamnejších osobností českej kultúry 20. storočia slávila svoju jubilejnú storočnicu od narodenia už v roku 2012, honor akého sa dostalo jeho rodnému mestu - PLZEŇ 2015 - Európske hlavne mesto kultúry - si priam vyžiadal Trnku ako "vzácny rubín" do svojho loga "capital of culture". Je v tom kus symboliky, že zaslúženej pocty sa mu v rovnakom období dostalo aj na Slovensku, v Košiciach, v kultúrnej metropole Európy v roku 2013.

 

 

Všestranný, viacvrstvový umelec Jiří Trnka (1912-1969) - maliar, kresliar, grafik ilustrátor, karikaturista, scénograf, kostýmový návrhár a predovšetkým bábkár, animátor, scenárista a režisér animovaných a bábkových filmov je stále českým kultúrny ambasádorom vo svete ("in memoriam"). Sám sa považoval predovšetkým za maliara, ale doma a vo svete ho preslávila predovšetkým jeho filmová tvorba a knižná ilustrácia.

Aj keď už takmer polstoročie ilustruje a animuje vo výtvarnom nebi jeho dielo je stále živé aj na Slovensku. Už niekoľko generácií vyrástlo (a ďalšie vyrastú) na jeho dnes už kultových filmoch a knižných ilustráciách (Staré povestí české, Bajaja, Cisárov slávik, O zlatej rybke, Dva Mráziky, Dobrý vojak Švejk, ale i Kybernetická babička... či rozprávky J.Š.Kubína, K.J.Erbena, H.CH.Andersena, a tiež verše J.Seiferta a F.Hrubína). Z množstva cien a ocenení spomeňme aspoň Cena Hanse Christiana Andersena, za ilustrácie, Mellièsova cena za najlepší animovaný a titul národný umelec (1963).

Poznajú však na Slovensku - pod Tatrami a na Dunaji - aj tvár autora tých nádherných a vzácnych filmových a výtvarných skvostov? Môžeme smelo povedať, že odteraz už poznajú. A nielen v Košiciach, ale zásluhou Spravodajstva TASR, denníka Korzár, dvojtýždenníka Zajtrajšie noviny aj na Slovensku.

Zastúpenie českej menšiny v Košiciach, organizovanej v Českom spolku, sa rozhodlo pripomenúť si osobnosť a dielo priznanej ikony českého a svetového animovaného filmu Jiřího Trnku (vo februári a marci) vydarenou, netradičnou a atraktívnou výstavou nazvanou Výtvarná pocta Jiřímu Trnkovi.

Na vábivej a pútavej prezentácii s medzinárodným autorským presahom predstavili, tentoraz v nevšednom populárnom výtvarnom žánri kariportrétu, jeho menej známu tvár nielen vďačným priaznivcom svojho spolku, ale aj Košičanom. V ich výstavných priestoroch tak návštevník spoznal štyri desiatky tvári Majstra Trnku v úsmevných poetických podobách - od symbolických podobizni a decentných karikatúr až po efektné bizarné podoby. Vytvorili ich rešpektovaní slovenskí, českí a zahraniční majstri kariportrétu, ako svoju úprimnú poctu umelcovi a osobnosti Trnku, prizvaní od Argentíny, Brazílie, Holandska, Rumunska, Bulharska, či Srbska až po Turecko...).

Ako povedal kurátor výstavy Peter Závacký: "Vzdaním pocty - dielu a osobnosti Jiřího Trnku, výtvarnému majstrovstvu a animácii, sledovali sme tiež ďalší významný kultúrny počin, pripomenúť a priblížiť hlavne našim najmladším súčasníkom túto veľkú a významnú osob-nosť a jeho dielo, trochu vzácnej minulosti do prítomnosti, ale nie iba s nádychom nostalgie, tentoraz aj umocnený jeho menej známou civilnou tvárou a podobou, zádumčivou až clivou, netradičnou vizuálnou formou, v jeho nových kreatívnych obrazových podobách - kariportrétoch, tak ako ju vidia vybraní a oslovení výtvarníci. Z vyše šesť desiatok úsmevný tvári, ktoré vznikli práve vďaka tomuto projektu, a vytvorili ich radi prizvaní majstri úsmevnej skratky, videli na výstave štyri vybrané desiatky tvári. A veru neskrývajú svoju vďaku, že mohli byť pri tom. Tak "doyen" salónu a prezentácie Josef Poláček (1925) z Varnsdorfu, ako aj "benjamín" dvadsaťdva ročná Dominika Kačkošová z Trhovíšť, čoskoro výtvarná bakalárka".

Kto doteraz poznal iba dielo výtvarníka, alebo aj jeho clivú tvár, spoznal aj podoby tváre iné, nielen zádumčivé. Podobizne veselé a plné farieb potvrdili, že tie farby sú všade aj v nás (Ionescu, Bouschet, Voznjuk, Vašíčková, Šípoš, Gargalo, RE(gina), Krištofík, Vostrý, Čižmár, Křivánková, Srna). Výtvarníci, každý iný, originálny a jedinečný, svojim výtvarným štýlom, úsmevne, štedro využívajúc umelecké bohatstvo výtvarného rukopisu, perom, tušom, akvarelom, PC, váženého diváka nielen oslovia ale iste i záujmu. A možno, vďaka ich kumštu nahliadli aj návštevníci trochu do jeho skrytej úprimnej duše… Všetci dokopy okrem svojho umeleckého vkladu priniesli so sebou okrem tradičného vzruchu a emócií aj férovosť, ktorá je kariportrétu vlastná.

Už len dodajme, že tento originálny projekt, v roku 2015 na Slovensku, s vďakou podporili takí uznávaní domáci a svetochýrni Majstri zvučných mien ako Ladislav Rada, Josef Pospíchal, Pavel Matuška, Lubomír Vaněk, Jiří Daniel, Václav Šípoš, Miroslav Šesták, Josef Blecha, Mirek Vomáčka, Karel Urban, Jiří Srna, Jan Černoš z ČR, Jozef Hudák, Jozef Jurko, Marcel Čižmár, Martin Krajčovič zo Slovenska a takisto Linda Kišházi (Maďarsko), Maria Balea a Nicolka Ionesku (Rumunsko), Maria Claudia Re (Argentína), Rene Bouschet (Francúzsko), Willem Rasing (Holandsko), Junco (Španielsko), Eduardo Baptistao a Carlos Amorin (Brazília), Vasco Gargalo (Potugalsko), Aleksandar Blatnik a Milenko Mihajlovič (Srbsko), Nikolaj Račkov z Ruska, Oleg Gucol z Ukrajiny, Marel Lizoň (Poľsko), Katarína Vašíčková (Grécko), Keziban Oezkol (Turecko) a ďalší...

Výstavu svojim posolstvom obohatili aj grafik Adolf Born a básnik Michal Černík.

Michal Černík
BROUČCI
Broučci v noci svítí lucernami
dobrým lidem, když jdou sami,

aby cestou nezakopli o pařez
a do tmy si je nezastrčil les.

Ráno broučci vzdychnou ááách
a už jsou ve svých postýlkách.

Zdají se jim sladké sny.
Na stěně visí zhaslé lucerny.

Tyhle verše jsem napsal před lety přímo očarovan nádhernými lustracemi Jiřího Trnky v pohádkové knize Broučci od Jana Karafiáta. Jeho ilustrace mne očarovaly už v dětství, kdy jsem si pořád listoval knihou Miša Kulička v rodném lese a ukazoval si v Trnkových obrázcích a prožíval příhody s medvídkem Míšou.

Stretnutie s ich výtvarným dielkami bolo príjemným zážitkom. Na obdiv bol talent i vkusný, jemný a nevtieravý cit pre humor ich autorov. Potešili nielen návštevníkov výstavy, Košičanov a hostí východoslovenskej metropoly, ale tiež zanechali aj rozsiahle výtvarné posolstvo pre budúce generácie, v podobe vzácnej výtvarnej kroniky, originálnych a umelecky hodnotných kariportrétov, podôb Jiřího Trnku, ktoré sa zrodili práve vďaka tomuto projektu (ako doplnok k fotodokumentácii V. Chocholu z 50. a 60. rokov, ostatného storočia).

Vrchol svojho ilustračného umenia dosiahol v Andersenovych rozprávkach, z roku 1957, ktoré boli v roku 1963 vyhlásené za najkrajšiu knihu pre deti a Spoločnosť Andersenova ich vyhlásila za najkrajšiu detskú knihu 20.storočia.

Najväčší jeho prínos v animovanom filme spočíva nielen vo vybudovaní základov výroby kreslených a bábkových filmoch a výchove celej generácie popredných režisérov, výtvarníkov a animátorov v Čechách, ale predovšetkým v oslobodení českého, ale aj svetového kresleného filmu z amerického vplyvu - presadením ich veľkej výtvarnej náročnosti a v poetickom ladení - zabrániť prílivu Mickey Mousov, káčerov Donaldov, či Goofyho a psa Pluta. Dôkazom sú jeho kultové filmy v ktorých dokázal pomocou bábok na plátno najznámejšie české mýty (A. Jiráska) klasické rozprávky (B. Nemcovej) či humor a satiru (J. Haška)...

Česi žijúci vo Východoslovenskej metropole Košice - Európskom hlavnom meste kultúry v roku 2013 takto symbolicky na diaľku podali štafetový kolík "capital" kultúrnej metropole Plzni - Európskemu hlavnému mestu kultúry 2015 v podobe vzácneho kultúrneho príspevku do kytice art-akcii v metropole svojim výtvarným salónom venovaným osobnosti Jiřího Trnku.

< Předchozí		Další >