Karel Kryl, ktorý sa narodil 12. apríla 1944 v českom Kroměříži, by o niekoľko dní oslávil svoje nedožité sedemdesiate narodeniny. Je autorom 170 piesní, desiatich básnických zbierok a viacerých výtvarných prác. Ako umelec sa nebál postaviť zoči-voči socialistickým štátnym kultúrnym záujmom v období pred rokom 1968.

Na jeho počesť sa 8. apríla v pražskej Lucerne uskutočnil koncert. Počas večera sa predstavili Tomáš Klus, Aneta Langerová, Markéta Irglová, Michal Hrůza, Xindl X či Divokej Bill. Súčasťou bol aj krst Dvoj-CD pod názvom Solidarita v podaní hlásateľa a kolegu Karla Kryla zo Slobodnej Európy - Pavla Pecháčka. Album obsahuje 22 Krylových piesní.

Kryl vyrastal v rodine kníhtlačiara bibliofílií medzi literatúrou a krásnymi knihami. Počas jeho detstva komunisti znárodnili otcovu kníhtlačiareň a otca mu odsúdili na nútené práce. Ten mu ešte stihol dať za vysvedčenie gitaru. Mal síce dobré známky, ale ako syn z buržoáznej rodiny nemohol ísť na vysokú školu. Po štúdiu keramiky v Bechyni začal pracovať v továrni v Tepliciach. Po večeroch sa venoval divadlu a hudbe. Vyštudoval výtvarný smer na Strednej priemyselnej škole keramickej v českej Bechyni. Neskôr sa mu podarilo vyštudovať dejiny umenia a žurnalistiku na Univerzite v Mníchove.
Jeho prvé piesne nemali veľký ohlas. To sa zmenilo v roku 1968 po vstupe vojsk Varšavskej zmluvy do Československa, keď sa jeho piesne stali aktuálnymi. Napísal pieseň Bratři a potom slávnu Bratříčku, zavírej vrátka, ktorú poznajú všetci folkoví speváci. Je jeho najznámejšou piesňou z celej disidentskej tvorby. „Písal som ju pozvoľna, bez náhlivosti. Trvalo to dobré tri mesiace, v tom zimnom predjarí a mrazivej jari 1969, ktoré nezohrial ani plameň pochodne Honzu Palacha. Ba ani víťazstvo nad Sovietskym zväzom v hokeji nepomohlo. Nakoniec, ako inak v národe, v ktorom umelci, filozofi či športovci suplujú na hodinách politiky,“ uviedol v tej dobe Karol Kryl. Pieseň, ktorá patrila medzi skladby z jeho prvej platne vydanej v marci 1969 vyhrala na jar toho hitparádu. Za pár týždňov sa z nej predalo viac ako 50.000 kusov, nakoniec ju cenzúra zakázala.

Prvýkrát sa oženil, s Češkou – emigrantkou. Bol bláznivo do nej zamilovaný. Písal ceruzkou na obočie básničky na zrkadlo, ale našla si iného. S rozchodom sa nedokázal vyrovnať: „To nebol obyčajný milostný vzťah, ale stav duše. Odhodlanie s niekým zostarnúť. Preto to bolo bolestné, keď to nevyšlo. Na duši mi zostala jazva, ktorá sa nezacelí,“ dodal so smútkom v očiach poznačený jazvou na celý život Karol Kryl. V roku 1971 mu za železnou oponou zomrel otec. V roku 1977 ho sklamalo, keď mnohí jeho kamaráti podpísali antichartu. V roku 1989 sa vrátil do Československa. Vystúpil približne na 30 koncertoch, na ktorých poslucháči s ním spievali. Svoj prejav predniesol aj na demonštrácii na Václavskom námestí v Prahe a v roku 1989 sa stal symbolom revolúcie. Nepáčilo sa mu ponovembrové dianie v Československu, sklamaný sa vrátil do Nemecka, kde 3. marca 1994 vo veku nedožitých 50 rokov zomrel na infarkt.

Legendou sa stal opäť po smrti. Na jeho pohrebe sa zúčastnilo niekoľko tisíc ľudí a dostal niekoľko ocenení in memoriam. V októbri 1994 mu udelili striebornú medailu rektora Karlovej univerzity v Prahe, v marci 1995 ho uviedli do Siene slávy, v októbri 1995 dostal od českého prezidenta Václava Havela Medailu za zásluhy II. stupňa a od Nadácie Charty 77 Cenu Františka Kriegla. V júni 1995 mu odhalili v Novom Jičíne pamätnú tabuľu a v apríli 1996 bustu.
Krylovo dielo je stále živé a dotýka sa každého z nás. Témy jeho piesní aj básní sú nadčasové a stále aktuálne, jeho slova platia aj dnes. Netreba zabúdať, že Kryl bojoval za slobodu a poukazuje na to, že sloboda nie je samozrejmosť, treba si ju vážiť, niesť ju vo svojom srdci a predovšetkým treba si ju vedieť zaslúžiť.

Zdroj foto: https://www.facebook.com/pages/Klub-Karla-Kryla/1410001739242416?fref=ts