Fujara je veľmi zaujímavý ľudový hudobný nástroj. Mohli by sme si myslieť, aké ťažké je naučiť sa na ňom hrať. Chce to určite veľa cviku. Jozef Mikulášek nás z tohto omylu vyviedol. Pod jeho vedením sme sa na fujare naučili základy do desiatich minút. Niektoré dierky treba zapchať, iné jemne pootvárať a zvuk ladiť perami. Jozef vyrába fujary už šestnásť rokov. Zaujala ho svojím tvarom a zvukom. Pre výrobu sa rozhodol, keďže stála dvakrát toľko ako mal mesačný plat.

Čo vás viedlo k ich výrobe?

Zaujal ma zvuk a chcel som si na fujare zahrať. Kedysi dávno som sa stretol s fujarou na salaši, keď som robil šport, atletiku. Na sústredení pri Banskej Bystrici sme si spravili výlet na salaš a tam na nej hrali. Zhodou okolností mi dali fúknuť do fujary a zaujalo ma to. Chcel som si zadovážiť fujaru, aby som aj ja mal hudobný nástroj. Nemal som financie, tak som ju skúsil vyrobiť. Menšia fujara sa mi podarila. Hrala celkom dobre tak som si trúfol na veľkú. Slovo dalo slovo. Začal som sa venovať ich výrobe. Všimla si to vedúca súboru a oslovila ma, aby som zahral v ich súbore. Rozvinulo sa to až do súčasnej formy. Je to môj koníček, ktorému sa venujem popri zamestnaní.

Koľko fujár ste vyrobili?

Všetky fujary, ktoré som vyrobil nosím so sebou. Nemám sklad. Výroba fujary je časovo náročná. Väčšia 76 centimetrová trvá od 90 do 120 hodín a mne popri zamestnaní asi mesiac. Nedá sa to z večera do rána. K nej je prispôsobená aj cena.

Z čoho ich vyrábate?

Vyrábajú sa z bazového dreva. Chodievam do prírody. Čím horší terén tým krajšie bazy tam rastú lebo potrebuje veľa vody. Je to veľmi dobré drevo je ľahučké, má výbornú rezonančnú schopnosť a pomerne ľahko sa vŕta, lebo je tam vatová dutina.

Zdroj foto: Andrej Mokrička