Kultura21.cz

V priestoroch reštaurácie Parlamentka v Bratislave 25. novembra pokrstili kuchársku knihu rómskeho europoslanca Petra Polláka. Knihu krstili všetci, zdvihnutím kníh nad hlavu so slovami Lačho chaben, čo znamená dobrú chuť.

V knihe nájdete nielen 52 zaujímavých receptov, ale aj osobný príbeh autora Petra Polláka, ako sa dostal k vareniu. Knihu napísal ako odpoveď ľuďom na Slovensku, v Čechách, ale aj v Európe na otázku, aká je rómská kultúra. „Keď ju položíte Rómovi alebo nerómovi, veľmi ťažko hľadá odpoveď. Som rád, že dnes môžem dať odpoveď. Rómska kultúra je postavená na jednoduchosti, na čerstvých a prírodných surovinách. Nie sú tam žiadne chemikálie. Nepotrebujete veľa riadu a ani veľa surovín,“ uviedol motív knihy autor.

Na krst prišlo aj viacero významných hostí. Medzi nimi aj predseda vlády Eduard Heger, minister financií Igor Matovič, Oliver Andráší, herec Braňo Deák a mnohí ďalší, ktorí si možnosť dozvedieť sa niečo viac o rómskej kultúre a ich jedlách nemohli nechať ujsť.

Podívejte se na fotografie ze křtu:

Rómska kuchyňa ale aj rómska kultúra sama o sebe je zaujímavá, a tak sme sa bližšie o porozprávali s autorom rómskej kuchárky a europoslancom Petrom Pollákom.

Napísať knihu nie je ľahká záležitosť, koľko Vám trvalo jej napísanie?

Od vzkriesenia myšlienky až po finálnu podobu to trvalo viac ako rok a pol. Pol roka trvala len príprava. Rok potom zháňanie literatúry.

Mali ste niekedy takú chvíľu, že by ste to vzdali?

Premýšľali sme koľko dáme receptov a či vydáme jednu, dve alebo tri knihy. Nikdy som nemal fázu zastaviť sa a vykašľať sa na to. Nedalo sa urobiť viac, v tejto knihe je 52 receptov Rómov z celej Európy.

Predpokladám, že výber bol veľmi náročný. Podľa čoho ste usudzovali, že práve týchto 52 sa objaví v knihe?

Priznám sa, že som nemal pritom finálne slovo. Bol by som zaujatý a nechcel som knihu robiť na základe môjho subjektívneho výberu. Snažil som sa radiť s mnohými ľuďmi, ktorí sú mojimi priateľmi.

Máte obľúbený recept, ktorý sa nachádza aj v tejto v knihe?

Odporúčam všetkým upiecť si rómsku pizzu. Je to pizza, ktorú si robia rómovia v Taliansku. Pôvodne to bola chlebová pizza, následne sme ju premenovali na rómsku pizzu. Všetkým odporúčam, aby si ju spravili. Je vynikajúca. Je to pre mňa favorit.

V čom je iná oproti talianskej?

Je urobená z prírodných surovín. Základ je spravený z chleba. Starý chlieb, ktorý častokrát končí v koši. Ľudia nech ho nevyhadzujú, ale si spravia si z neho rôznu pizzu. Je chutná, zdravá a veľmi radi si to potom zopakujú.

Vo Vašej knihe nie sú len jedlá.

Ďalším odporúčaním sú kávy. Káva z koreňa púpavy alebo z koreňa čakanky. Keď som ich ochutnal, je to úplne niečo iné, veľmi dobre to chutí, a to pijem kávu bez cukru. Táto káva mi veľmi chutila.

Čím to je?

Neviem, ako na to prišli naši predkovia, ale v každom prípade, keďže v minulosti Rómovia často putovali z jednej krajiny do druhej a museli hľadať nejakú obživu, hľadali to, čo bolo vonku. Našli si nápoje, ktoré sa dali spraviť jednoducho z nejakých bylín. Sú tu bylinky, ktoré dodnes Rómovia v mnohých krajinách používajú. Dokonca sú voľne dostupné na lúkach aj na Slovensku.

Knihu můžete vyhrát v naší soutěži: Odhalte kouzlo romské kuchyně

Keďže naša redakcia bola prítomná na krste knihy, zaujímalo nás aké skúsenosti majú hostia s rómskou kuchyňou.

Eduard Heger, predseda vlády

Čo pre Vás znamená rómska kuchyňa?

Je to viacero vecí. Pod rómskou kuchyňou si predstavujem veľmi veľa výborných špecialít, ktoré som nejedol. Mal som česť ochutnať jednu špecitu, ktorú Peťo pripravoval pred časom a úprimne sa teším, čo budeme môcť ochutnať dnes. Keď hovoríme o kuchyni, spája sa mi to s tradíciou a kultúrou kohokoľvek, kto ju do kuchyne priniesol. Tam vidíme charakter jednotlivých kultúr a tradícií.

Igor Matovič, minister financií

Aký je Váš vzťah k vareniu a rómskej kultúre?

Môj k vareniu? Konzumentný. Veľmi rád konzumujem, čo niekto navarí. Rómska kultúra je mňa obohacujúca a som rád, že vznikla táto kuchárka.

Skúšali ste aj sám chutnať nejakú delikatesu?

Variť? Nie. Koštovať? Samozrejme, že áno, vždy, keď prídem k Peťovi Pollákovi, tak vždy sa mi podarilo ochutnať niečo nové .

Teraz bude mať manželka možnosť vyskúšať aj niečo z rómskej kuchyne...

Bude, bude, ale možno ju nahovorím a pôjdeme to odskúšať k Peťovi Pollákovi domov, nech máme originál.

Oliver Andásy, slovenský humorista

Aký je Váš vzťah k vareniu a rómskej kultúre?

U nás doma varí prevažne manželka, ako je to aj vo väčšine domácností, ale na video receptoch si nájdem taký, ktorý ma osloví. Rád varím vychytávky. Mne záleží na tom, aby malo jedlo dobrý názov. Je to iné ako, keď sa povie rezeň. Teraz mám v pláne zase spraviť ustrice Rocefeller. To znie dobre, tak to musíme vyskúšať. Čo sa týka rómskych jedál, veľmi som o nich nevedel, akurát som poznal cigánske rebierko.

Knižka bude pre manželku alebo pre Vás? Uvidíte, čo na ňu povie manželka, prídete oslovíte ju, prekvapíte...

Knižka bude skôr darčekom pre mňa, lebo manželka má svoje naučené recepty. Neviem, možno niečo z toho vyberie. Je však konzervatívny človek. U mňa je to skôr, že prídem s návrhom skúsme toto. Dvatýždne sa so mnou nerozpráva. Nemá rada novoty, ja zase veľmi.

Vraví sa, že muži varia lepšie ako ženy, lebo to vedia lepšie dochutiť?

No..., ale to nehovorte mojej manželke. Tvrdím, že sú kuchári remeselníci a sú kuchári umelci. Umelci sú tí, ktorí ako umelci aj cítia. Musí to tam dať, a tak je to, to najlepšie, čo sa dalo urobiť. Má to v sebe. Nie som taký. Pozriem si vieorecept alebo si to nalistujem v knižke a podľa toho potom varím.

Máte obľúbené jedlo, ktoré robíte?

Robím len špecialitky. Naposledy sme robili Osso buco, a to bolo vynikajúce, ale doteraz som ani nevedel, že vôbec niečo také existuje.

Zdroj foto: Lenka Meravá