Už za pár dní vstoupí do českých kin film Známí neznámí. U této příležitosti jsme vyzpovídali producentku filmu Wandu Adamík Hrycovou.

 

 

Jak se máte v těchto dnech? Jaké máte pocity před premiérou filmu Známí neznámí?

Popravde, prežívam ťažké chvíle, lebo okrem premiéry filmu už viac ako dva týždne riešim vojnu na Ukrajine. Pomáham mojim kolegom a priateľom, čo tam zostali bojovať za svoju vlasť, snažím sa pomôcť adaptovať sa v Bratislave štyrom ukrajinským ženám a 13 ročnému chlapcovi, ktorých som u seba prichýlila, vybavujem mu školu, pediatra a tak ďalej... Prípravy na premiéru sú však samozrejme v plnom prúde, ale veru neviem ako by som ich zvládla nebyť mojej úžasnej asistentky a koproducentov.

Tato komedie je adaptací světoznámé předlohy Naprostí cizinci režiséra Paola Genovesy, což je film, podle nějž vznikl největší počet lokálních remaků v historii kinematografie. Co pro vás znamenalo, že jste získali právě vy práva pro Česko a Slovensko? A byla zde velká konkurence?

Nebol to vôbec ľahký boj, lebo sme mali veľmi silného konkurenta, ktorý sa o tie práva pokúšal tiež. O to viac ma teší, že si talianskí producenti vybrali nás a som veľmi rada, že boli s našou prácou spokojní, film sa im páčil.

Co podle vás hrálo roli v tom, že italský producent vybral právě vás?

Nepoznali sme sa osobne, teda rozhodnúť podľa mňa musel môj „track record“, teda zoznam toho čo mám ako producentka za sebou. Pôsobím v biznise už dvadsať rokov, z čoho som šesť rokov viedla najväčšie muzikálové divadlo na Slovensku, kde som vyprodukovala 10 veľkých divadelných produkcií, riadila som produkčnú firmu, ktorá vyrábala celú domácu výrobu televízie Markíza s výnimkou spravodajstva, teda okrem seriálov aj televízne show ako Superstar alebo Hlas, prípadne slovenskú verziu show, ktorú vy poznáte ako Stardance a množstvo iných. No a nakoniec samozrejme moje filmy Colette, Čiara, seriál Slovania... To všetko je moja práca, na ktorú som hrdá a myslím, že hovorí za všetko.

Není to na jednu stranu nevýhoda, že se jedná o film, který má mnoho lokálních adaptací a je tak známý? Byla to pro vás výzva?

Jasné, že to bola výzva, vedeli sme, že sa porovnávaniu nevyhneme. Oproti pôvodnej verzii filmu, sme však chceli, aby bola naša adaptácia viac mainstreamová. Taliansky film bol u nás v klubovej distribúcii malých jednosálových kín, našim cieľom so „Známi Neznámi“ je obsadiť aj multiplexy. Na to ale potrebujeme podstatne väčšie množstvo divákov. Na Slovensku sa nám to podarilo, oslovili sme tak nových divákov, ktorí film nikdy predtým nevideli, ako aj skalných fanúšikov pôvodného filmu. A reakcie oboch skupín boli výborné, takže verím, že sa bude páčiť aj v Česku.

Scenáristou filmu je zkušený Petr Jarchovský. Proč zrovna on a jak se vám s ním spolupracovalo?

Petr Jarchovský scenár adaptoval spolu s režisérkou Zuzanou Mariankovou. Predsa len, pri takejto práci nestačí scenár len preložiť, upravovali sme charaktery postáv, menili sme dialógy, rovnako bolo treba zapracovať do scenára realizačné predstavy režisérky. Napriek tomu, že to pre neho určite nebola žiadna autorská výzva, práca s ním bola perfektná.

Režisérkou filmu je naopak Zuzana Marianková, pro kterou je to debut. Byla podle vás dobrá volba jí tuto úlohu svěřit?

Absolútne. Som zo Zuzky nadšená, robila som s ňou prvýkrát, takže to bol celkom risk, ale vyšiel. Zuzana je sice mladučká, ale mimoriadne vnímavá, citlivá a inteligentná žena. A veľmi pracovitá. A to ja mám rada. Tento film zobrala ako výzvu, pracovala veľmi svedomito a poctivo, bolo zaujímavé ju sledovať tak pri skúškach s hercami ako aj na samotnom placi pri nakrúcaní. Bola pripravená, presne vedela čo chce, nestrácala čas hlúposťami alebo zmätočnou improvizáciou.

Mohla jste mluvit také do obsazení filmu? Pokud ano, podle čeho jste vybírala tuto česko-slovenskou směsici? Bylo vám to hned jasné, nebo se sestava rodila postupně?

Ja do obsadenia hovorím vždy. Považujem za mimoriadne důležité robiť obsadenie spolu s režisérom a dohodnúť sa na ňom. Snažím sa vždy s režisérom dospieť k takému obsadeniu, aby som v ňom mala tak hviezdy, obľúbené tváre, na ktoré diváci chodia do kina a na kterých sa dá postaviť promotion filmu, ako aj úplne neznámych, ale samozrejme kvalitných hercov. Myslím, že je to aj pre diváka príjemné osvieženie pozerať sa popri svojich miláčikoch aj na neokukané tváre a zároveň tým dáváme mladým hercom výnimočnú príležitosť popri svojich slávnejších kolegoch profesne vyrásť, mnohému sa naučiť a v neposledním rade sa aj zviditeľniť.

Jaká byla „na place“ nálada? Můžete nám prozradit nějakou pikantnost, nebo vtipnou příhodu z příprav filmu?

Celý čas vládla na pľaci skvelá nálada a to napriek tomu, že nakrúcanie začalo priam hororovo. Jeden deň pred začiatkom nakrúcania som totiž dostala správu, že sa na motorke vybúral Vojta Kotek, zlomil si chrbticu a nemôže točiť. Vedela som, že ak za 24 hodín za neho nenájdeme náhradu, film nenatočíme nikdy. Neexistoval totiž náhradný termín, kedy by sa nám podarilo dať dokopy v jednom čase na jednom mieste Martina Hofmanna, Táňu Pauhofovú, Kláru Issovú, Petru Polnišovú a Tomáša Maštalíra. To sú tak vyťažení herci, že každého z nich treba bookovať tak dva roky dopredu. Tak neviem, či sa v tomto prípade štastie unavilo, ale v každom prípade na nás napokon sadlo. Naša úžasná castingová režisérka Petra Svarinská totiž začala čarovať a pričarovala Tomáša Měcháčka. Ten mal voľno iba čírou náhodou, nakoľko si pár dní predtým vyvrtol členok a musel zrušiť iné nakrúcanie. No a keďže u nás behať ani veľmi chodiť nemusí, ponuku hrať Filipa prijal a na druhý deň už bol na placi.

Máte za sebou v roli producentky spíše vážnější filmy. Byla tak tato práce velkým rozdílem?

Všetko bolo iné. Kúpiť scenár sme sa rozhodli 22.5.2020 a 1.8.2020 sme už točili. :-) Pre porovnanie film Čiara som pripravovala štyri roky :-) Okrem toho sme nemali na nakrúcanie žiadne peniaze, dotáciu z filmového fondu by sme na filmový remake nedostali, tak sme museli nakráčať do banky a zobrať si úver pol milóna euro. To som svojmu manželovi tuším ani nepriznala. :-) Mali sme však šťastie na koproducentov, ktorí filmu aj nám verili a vložili do neho aj svoje peniaze. Vďaka tomu sme mohli začať s prípravami. No a samorejme, pracovali sme v pandémii so stále prítomným rizikom, že nám nejaký herec ochorie a v tom prípade by bolo po filme a teda aj po možnosti splatiť úver… Dodržiavali sme preto veľmi prísne bezpečnostné a hygienické pravidlá a keď sme úspešne dotočili, aj sme to veru riadne oslávili. :-)

Co vše máte jako producentka na starosti? Co musíte ohlídat a zajistit?

Všetko… Producent žije s filmom zo všetkých tvorcov najdlhšie. Pri väčšine mojich projektov som s nimi bola od ich námetu a spolupodieľala som sa aj na tvorbe scenára. Zatiaľ pri všetkých svojich projektoch som si vyberala režiséra, spolu s ktorým následne zostavujeme ďalší tvorivý tím, dávam dohromady štáb, rozpočet, zháňam peniaze, pripravujem nakrúcania, zabezpečujem nakrúcanie a potom aj postprodukciu, pripravujem marketingovú kampaň a premiéru, v spolupráci s distribúterom riešim kinodistribúciu, televíznu a aj online distribúciu… Režisér dávno zabudne, že film točil, keď ja sa s ním ešte stále naťahujem v excelovských tabulkách.

Je to stresující práce, od které je potřeba si odpočinout? Jak relaxujete a vypínáte hlavu?

Je to určite stresujúca práca, ale pre mňa je stres bežná súčasť života. Keď ho nemám, cítim sa nesvoja. Je to možno aj na debatu s psychoterapeutom, ale taká som bola vždy a iná nebudem. Oddychujem s rodinou, pri svojich troch malých deťoch sa však ani doma veľmi nenudím. Neviem sedieť s vyloženými nohami, stále ich niekam vláčim, veľa cestujeme a výletujeme.

Chodíte i do kina jako divák? A dokážete se na filmy dívat laickým okem?

Áno a áno. Dokonca musím povedať, že sa na filmy takmer výhradne pozerám jako bežný konzument a úplne na svoju profesiu pri ich sledovaní zabúdam. Som vďačný divák, ktorý sa nechá vtiahnuť do deja, žije s postavami, plače s nimi aj sa raduje. Keď ma teda film baví. Ak nie, vypínam ho alebo odchádzam z kina. Nie som ochotná tráviť svoj čas niečím, čo ma nebaví, na to ma doma čaká příliš veľa detí. :-)

A na závěr vás poprosím, abyste pozvala naše čtenáře do kina a přesvědčila je, že film Známí neznámí musí vidět. :-)

Ak chcú aspoň na chvíľu zabudnúť na svoje starosti, chcú sa dobre zabaviť, ale zároveň sa zamyslieť možno aj nad svojim životom, myslím, že by film mali vidieť. Nastavuje totiž veľmi dobré zrkadlo tomu ako žijeme, aké vzťahy pestujeme a ako úprimní sme sami k sebe a k svojim najbližším…

Děkuji za rozhovor.

Aj ja! A dúfam, že sa vidíme v kine. :-)

Zdroj foto: Wandal production, Známí neznámí

< Předchozí		Další >