V Galérii Zohorian& co Gallery v Bratislave je od 8. novembra do 20. decembra otvorená výstava Hommage a Constantin Brancusi francúzskej sochárky a vizuálnej umelkyne Júlie Cottin a slovenského umelca Štefan Papčo.

Júlie Cotti, mladá sochárka, si pre svoju tvorbu volí drevo douglasky tisolistej, stále zeleného a rýchlorastúceho ihličnanu. Kliny vyrobené z tohto stromu nechá ohorieť a následne ich spája do zvolenej formy. Vo svojej tvorbe skúma pojem vertikality a ne- konečnosti. Dielo, ktoré predstavuje, bolo vytvorené v roku 2012 a bolo na výstave v architektonickej škole.

„Vždy pracujem s umením, architektúrou a prírodou. Nerobím postavy, dávam prednosť modernej architektúre. Zaoberám sa abstraktným umením. Keďže bývam a pôsobím v Paríži, rada by som mala v budúcnosti výstavu v galérii v Paríži, poprípade v centre na verejnom mieste, kde je dostatok priestoru pre moje sochy", povedala francúzska sochárka Júlie Cotti.

Postavu Šmíďaka si vybral umelec Štefan Papčo. Socha symbolizuje zemskú energiu. Vzdáva ňou poctu významnému českému horolezcovi a sólo lezcovi Miroslavovi Šmídovi, ktorý zahynul pri výstupe cesty Lost Arrow. Druhá časť sochy je výsek nekonečného stĺpu Brancusiho, ktorý je stlačený pod váhou jeho fyzickej podstaty, a bránil naplneniu jeho túžob a emócii. Okrem nej má na výstave aj dve menšie sochy, ktoré sú štúdie k virtuálnemu súsošiu a jeho budúcnosti. „Je to pre mňa najzásadnejšia vec. Vytvoril som päť portrétnych figúr reálnej veľkosti, ktoré chcem nainštalovať na konkrétne miesta, v ktorých sa daní horolezci pohybovali. Mali by tam byť nainštalované na obdobie niekoľkých rokov. Každá zo sôch by mala byť snímaná IP kamerou napojená na satelit a z týchto zdrojov vznikne prenos niekoľkých simultálnych sôch čo vytvorí virtuálne súsošie,“ povedal slovenský umelec. Štefan Papčo sa vo svojej tvorbe venuje priestoru ako takému. Jeho pohľad je ovplyvnený skúsenosťou lezca, ktorá mu otvorila obzor vnímania priestoru.