Kultura21.cz

Denisa Sasková počas svojho štúdia na Trnavskej univerzite spoznala svojho vysneného princa či lepšie povedané Martina na bielom koni už v prvom ročníku. Či sa stretli náhodne to nik nevie, možno to bol osud. Martin Oravec je elektrikár a svoju prácu má veľmi rád, ale Denisku by nevymenil za nič na svete.

Slovo dalo slovo a po desiatich rokoch sa rozhodli svoj život a lásku spečatiť svadbou. Plánovali ju už dlhšie, ale rôzne prekážky im ju nedopriali. Zo začiatku bol ich vzťah skôr kamarátsky, priateľský, nezaobišiel sa rôznym krízam, potom prišli úmrtia v rodine. Do časového sklzu prispelo aj za jednanie sály pre snúbencov. Sálu aj kostol treba rezervovať rok dopredu. To však nie je všetko. Svadobné prípravy vyžadujú svoj čas. Treba spraviť pozvánky, vypracovať zoznam hostí, či len taká maličkosť ako pripraviť a zohnať garderóbu pre nevestu či ženícha.

Všetko vyvrcholilo 21. októbrom, kedy si svoje áno povedali v katolíckom kostole vo Veľkých Bierovciach. Predtým však pripravili snúbenci, každý pre svoju rodinu rozlúčkovú hostinu.
Vysnený deň bielych šiat

Veľký deň sa začal zhonom, nevesta mala na pamäti, že všetko musí byť perfektné, lebo je to jej veľký deň. Ženích zháňal kyticu, ktorú zabudol doma, a tak sa po ňu rýchlo poslalo a už utekal milú Denisku pýtať od rodičov. Pred kostol nevestu priviezli limuzínou a obrad sa mohol začať. Snúbenci kráčali za sebou pevne rozhodnutí vstúpiť do sviatku manželského. Potvrdila to aj ich rázna odpoveď pred kňazom a Bohom. 

Zábava sa začala v plnom prúde
Mladomanželia stáli pred dverami reštaurácie. Ešte netušili, čo za nimi bude čakať. Jemne zabúchali, ale nič, tak sa tejto úlohy zhostil starejší. Po jeho bum – bum sa dvere otvorili a privítali ich v reštaurácii s prípitkom na privítanie. To však nebolo všetko. Život nie je len o privítaniach, a tak im každému rozdelili podľa zásluh. Prináša dobré aj zlé, tak aby si aj horké či dobré chvíle rozdelili obaja. Martinovi sa ušlo horkého, veď muži viac vydržia a milej nevestičke sladkého, aby bola celý život sladká ako med. A zrazu bác, spadli taniere a dokonca aj poháre. Kto sa ujme zametania, koho bude lopatka? To už majú jasne podelené. Martin pekne zametal a Deniska aj hostia čakali. Nikto to nerozkopne, budú to mať také jednoduché? Nakoniec sa tejto úlohy zhostil desaťročný chlapec. Šup a črepinky boli ďalej. Túto úlohu splnili veľmi ľahko. Hostia boli hladní, a tak sa pokračovalo ďalej. Ako je zvykom nevesta nechodí pešky, a tak Martinovi nezostávalo iné, musel zdvihnúť Denisku na ruky a odkráčať až na miesto za stolom. Nasledoval prípitok na mladomanželov. Nechýbala ani tradičná slepačia polievka s pokrikmi „Polievka je málo slaná nevesta je nebozkaná“. Celá pozornosť sa presunula k Martinovi a Denise a začalo sa bozkávanie a rátanie až potom mohli dojesť polievočky. Ako to na každej svadbe býva nezaobíde sa ani bez dobrej hudby či programu. Popíjalo sa veselilo, vzájomne sa štebotalo.

Napodobňovanie a zhoda partnerov
Okolo stolov chodili nevestin brat s priateľkou a rozdával všetkým v klobúčiku lístočky, s tým aby sa zapojili do hry. Jeden bol pre pánov a druhý pre dámy. Lístočky boli rôzne, ako bárby, psíček, zviera. Postupne sa začalo tušiť, o čo pôjde. Vytvoria sa dvojice. Psíček bude s mačičkou, bárby s kenom, zviera s kráskou. Naše tušenie sa naplnilo. Začali sa zvolávať dvojice. Keď už všetci stáli na pódiu, hudobníci na parket do hry zapojili aj mladomanželov. Príbeh sa začínal ako Maťko s Deniskou išli na vychádzku. Ako si ženích vyzul topánky, ako mu vykasala Deniska nohavic,e až po časť ako ju Martin niesol na rukách a preskakoval jarčeky. Napodobňovať ich, to bola úloha všetkých ostatných. Čakalo sa kým zostanú tri až štyri páry, aby sa v súťaži pokračovalo ďalej. Nevesta to vzdala aj ženíchom, ale ostatné páry pokračovali, v celkovej súhre. Pozabudli, že majú napodobňovať, a tak sa chýlilo k väčšej zábave. Páry ktoré zostali, rozdelili a slečnám dali loptičky s úlohou, že majú popod nohavice prevliecť loptičku z jednej strany nohavíc do druhej. Smiech sa začal ozývať až, keď loptička uviazla v niektorej z častí nohavíc. Výhodou boli široké nohavice. Čím užšie, tým bola úloha náročnejšia. Nasledujúca hra bola pre nevestu a ženícha. Odmena za zhodu bozk, za nezhodu citrón. Nie každý sa zhodne a v tomto prípade to tiež platilo. Keď im podávali ďalší citrón, Martin na nich pozeral s pohľadom už zas. Obom ale bolo jasné, kto sa vie lepšie zabávať a kto bude hlavou rodiny. Ako by sa zdalo hlavou rodiny by mal byť muž a dámam patrí zábava. V tom prípade je to presne naopak. Martin sa vie lepšie baviť a hlavné slovo má Deniska. Na otázku, kto zaspí prvý, si to pekne rozdelili obaja.

Nevesta prišla o vienok
Polnoc sa priblížila a kraľovanie nevesty sa chýlilo ku koncu. Podišiel k nim nevestin brat s nožom a pýtal sa „Nevestička pýtam sa ťa „Dáš si vienok sňať, alebo hlávku stať. Dva krát nevesta zamietla na tretí krát privolila. A začalo sa odčepčenie a zmena pokrývok hlavy. K nim dostali prípitok a Deniska vyfasovala varechu. Nasledoval spoločný tanec a potom sa rozprúdila zábava s vyberaním do klobúka až do rána. Ako sa to už v rozprávkach po svadobných hostinách končí. Tancovali, smiali sa a zabávali až do dnešných čias žijú až kým nepomreli a svoj život láskou spečatili.