Turistický seriál K21: Muzeum slovenskej dediny

Email Tisk

200 skanzenMilí čtenáři, s blížícími se prázdninami jsme se u nás rozhodli podívat se pod pokličku různých turistických cílů. Seznámíme vás s životy kastelánů několika hradů a zámků, podíváme se na zoubek strašidlům a představíme pár muzeí. Nebudou chybět ani tipy na různá centra a parky, kde se mohou vyřádit především vaše ratolesti. Nejen díky našim zvídavým otázkám se dozvíte víc a můžete si naplánovat pěkný výlet. Tak do toho!



Muzeum slovenskej dediny v Martine

Popište prosím ve zkratce vaše muzeum slovenskej dediny.

V prípade Slovenského národného múzea - Múzea slovenskej dediny v Martine ide o najväčšiu národopisnú expozíciu v prírode na Slovensku. Na ploche 15,5 ha môže návštevník uzrieť takmer 150 objektov obytného, hospodárskeho a technického charakteru, ale taktiež sakrálne a spoločenské stavby z niekoľkých oblastí Slovenska. Ide o regióny severného a severozápadného Slovenska, ktorými sú Orava, Kysuce – Podjavorníky, Turiec a Liptov. Jednotlivé objekty sú interiérovým zariadením datované najmä do prelomu 19. a 20. storočia, no je možné tu zhliadnuť tiež staršie a pomerne vzácne objekty. Expozícia je budovaná od 60. rokov 20. storočia.

Co je nejunikátnější ve vaší dedině? Jak obecně pečujete o tyto domky?

Výnimočnosťou múzea je pomerne široký, dá sa povedať multiregionálny záber ľudovej architektúry. Medzi najvzácnejšie a najstaršie objekty patrí najmä rímsko-katolícky kostol z Rudna (stredné Slovensko) z roku 1792, usadlosť zemana z Vyšného Kubína (severné Slovensko) z roku 1748, ale taktiež záhradný domček – filagória zo Slovenského Pravna (stredné Slovensko) so zaujímavou iluzívnou výmaľbou od miestneho dobového maliara Liboria Lazara z Nitrianskeho Pravna, ktorá je datovaná rokom 1792. Príjemnou atrakciou je tiež dobová krčma z Oravskej Polhory z roku 1811, ktorá je dodnes prístupná návštevníkom a slúži, dá sa povedať, svojmu pôvodnému účelu.    Slovenské národné múzeum – Múzeum slovenskej dediny sa snaží o tieto vzácnosti ľudovej architektúry starať a uchovávať ich v intenciách Zákona SR o ochrane pamiatkového fondu z roku 2002. V praxi to znamená najmä ich ochranu pred poškodením a požiarom, údržba materiálov použitých v minulosti pri ich výstavbe, ale napríklad tiež nedávna generálna výmena šindľových krytín na 25 objektoch. Tá prebehla v rokoch 2008 – 2011 a múzeum na ňu získalo na základe vypracovania projektu grant z finančného mechanizmu EHP,  NFM (Nórskeho finančného mechanizmu) a štátneho rozpočtu SR. Išlo o výmenu najopotrebovanejších striech, ktoré boli kompletne nahradené novým ručne štiepaným dreveným šindľom, pri výrobe ktorého boli použité tradičné technológie a stavebné postupy. Práve tieto aspekty – dodržiavanie tradičných technológií, postupov a materiálu sú pomerne dôležitým aspektom pri obnove a rekonštrukcii jednotlivých objektov.

526484 10151546988678069 415971387 n

Myslíte, že je důležité ukazovat především mladší generaci, jak žili naši předkové? Proč? 

Je nesporné, že kontinuálne uchovávanie a prezentovanie tradícií a spôsobu života v minulosti je nevyhnutnou a jednou z prvoradých funkcií a poslaní múzeí ako takých. Dôvodom je najmä fakt, že súčasné globalizačné tendencie, ktoré majú samozrejme aj početné množstvo pozitív, tiež smerujú k postupnému prelínaniu národných kultúr a perspektívne tiež, bohužiaľ, k zániku niektorých ich prvkov. Taktiež sú to vzory súčasného masového konzumného životného štýlu, ktoré silným spôsobom zasahujú osobnosť a identitu (aj tú národnú) dnešných mladých ľudí, najmä detí, ktoré ešte celkom racionálne nedokážu odhadnúť ich dôsledky (a je samozrejme otázne, či to vôbec niekedy dokážu, nakoľko sú tieto vzory enormne silné a navyše podporované obsahom masových medií. Tie ich sugestívne prezentujú ako všeobecne správne). 
Je to teda najmä oblasť hodnôt, hodnotovej orientácie a národnej identity, ktorá sa javí ako priestor pre pôsobenie múzea ako výchovno – vzdelávacej inštitúcie.

blazovce-ext-mfa3612

Kdy vznikla myšlenka o založení tohoto muzea? Jaká byla cesta k dnešní podobě?

Prvé idey ohľadom založenia slovenského múzea v prírode siahajú už do konca 19. storočia, kedy sa po prvý krát objavili u predstaviteľov Muzeálnej slovenskej spoločnosti založenej v roku 1893, na čele ktorej vtedy stál Andrej Kmeť – katolícky kňaz, ktorý je dnes považovaný za „otca slovenského múzejníctva“. Už Muzeálna slovenská spoločnosť, resp. jej členovia sa začali cielene zaoberať zberom a ochranou hmotného a nehmotného kultúrneho dedičstva Slovákov vo vtedajšom Rakúsko-Uhorsku. Prvý konkrétny zámer výstavby múzea v prírode v Martine však vznikol až v roku 1931. Tento zámer, ktorého autormi boli K. Chotek a D. Jurkovič, bol inšpirovaný severskými múzeami v prírode.

184589 10151594116258069 2135253103 n

K samotnej realizácii výstavby nakoniec došlo až v 60. rokoch 20. st. na základe vypracovania ďalšieho koncepčného zámeru (v roku 1965). V tomto istom roku vznikla aj architektonická štúdia a prvý výber objektov na základe stanovených kritérií do (vtedy ešte plánovaných) 10 oblastí podľa etnografických regiónov Slovenska. Vybraných totiž bolo pôvodne až 218 objektov zo 113 obcí z územia celého Slovenska, nakoľko sa pôvodne ( do 60. rokov 20.st) uvažovalo o jednom jedinom múzeu ľudovej architektúry s celoslovenskou pôsobnosťou (napriek tomu sa následne v období 70. a 80. rokoch 20. storočia začínajú zakladať aj iné regionálne múzeá v prírode najmä v severnej časti Slovenska). Súčasne s ideovou prípravou prebiehali rozsiahle výskumy ľudového staviteľstva a upresňoval sa výber objektov. Následne sa realizovalo spracovávanie príslušnej technickej dokumentácie a výkup objektov a ich zariadenia. Samotné budovanie múzea započalo v roku 1967. Základný kameň bol slávnostne položený 5. novembra 1968, pričom sa následne postupne budovala oblasť severozápadného Slovenska, a to regióny Orava v rokoch 1967 – 1971, Kysuce – Podjavorníky v rokoch 1972 – 1974, región Liptov v rokoch 1974 – 1985 a región Turiec od roku 1986 pričom tento ešte stále nie je kompletne stavebne ukončený. Najdynamickejšia stavebná činnosť bola utlmená, resp. skončila po roku 1989, čo bolo dôsledkom zmien v spoločensko-politickom prostredí a situácii po Nežnej revolúcii.

 21873 240507559542 4422481 n

Hledáte do muzea stále nové věci? Musíte se kvůli muzeu i nějak neustále vzdělávat? Jak to probíhá?

Čo sa týka akvizičnej – teda zbierkotvornej činnosti, múzeum ju samozrejme aj naďalej realizuje a perspektívne realizovať bude, nakoľko je to jedno z jeho hlavných poslaní. Neustále vzdelávanie a samovzdelávanie je v tejto oblasti samozrejmosťou a nevyhnutnosťou, pretože problematika ľudovej kultúry, bývania a spôsobu života v minulosti, ako aj spôsobov jej prezentácie je pomerne dosť obsiahla. Vzdelávanie má zväčša podobu samoštúdia ale tiež  účasti na odborných seminároch (týka sa najmä odborných pracovníkov – etnografov, kurátorov), konferenciách a kurzoch zameraných najmä na prezentáciu, marketing a muzeálnu pedagogiku (prezentační a kultúrno-výchovní pracovníci) ale tiež reštaurovanie a obnovu zbierok a zbierkových predmetov (konzervátori).

Jaké je to s návštěvností muzeí v dnešní době? Děláte vy sami něco pro propagaci? A co financování? Jaké jsou náklady na běžný provoz? Co vše pokrývá vstupné?

Vo všeobecnosti sa v prípade Múzea slovenskej dediny dá hovoriť o pomerne slušnej návštevnosti, tá je však dosť kolísavá a viazaná hlavne na sezónu, resp. ročné obdobia a poveternostné podmienky. Dá sa v podstate povedať, že je dosť nevyspytateľná. Najsilnejšími mesiacmi sú samozrejme obdobia začiatku a konca školského roka – teda obdobia školských výletov a exkurzií. Pomerne vysokou návštevnosťou by sa dali zhodnotiť aj letné dovolenkové a prázdninové mesiace – júl a august.    Čo sa týka propagácie, tu si múzeum samozrejme zabezpečuje v rámci vlastného prezentačného pracoviska a spriaznených lokálnych médií.

1010178 10151656056823069 1386808432 n

Jak je to se suvenýry z vašeho muzea? Mají o ně lidé zájem?¨

O suveníry z predajne v našom múzeu je zo strany verejnosti záujem. Ide najmä o klasické suvenírové predmety ako sú magnetky, pohľadnicea dekoračné predmety, ktoré sa dajú označiť ako hand made výrobky.

Co se vám za dosavadní provoz expozice nejvíce povedlo? Na co jste opravdu hrdí?

Dalo by sa povedať, že je to široký regionálny záber ľudovej architektúry vychádzajúci z prvotných koncepcií budovania, ktorý robí múzeum tak trochu ojedinelým. Starostlivosť o expozíciu a jej uchovávanie je popri takomto množstve objektov tiež jednou z najnáročnejších úloh, ktoré múzeum dokázalo vcelku úspešne počas celých desaťročí plniť. Počas posledných 20 rokov prevádzky si taktiež vytvorilo cykly národopisne zameraných programových podujatí, ktoré už majú svoju tradíciu a môžeme povedať, že  sú u návštevníka pomerne obľúbené.

Jak vypadá váš běžný pracovní den? Co je nejčastější náplní práce? Jedná se o jednoduchou práci? Jaká jsou její úskalí? Měli jste někdy chuť muzeum zavřít?

Ťažisko práce odborných pracovníkov – kurátorov spočíva v starostlivosti a v spravovaní zbierkových fondov, no taktiež vo vedecko - výskumnej činnosti. Tu ide o pomerne náročnú činnosť - odborne, no tiež časovo. Dôležitou činnosťou počas návštevníckej sezóny je taktiež tvorba scenárov a organizačná príprava podujatí národopisného roka, ktoré sa počas leta, resp. od jari do jesene konajú približne každé 2 týždne.
Na dennom poriadku je taktiež starostlivosť o exteriéry múzea, ktoré vykonáva úsek technickej prevádzky. Ide najmä, popri inom, o údržbu agroexpozície, zooexpozície a sezónne práce.
Veľmi dôležitú úlohu v múzeu zohráva tiež úsek lektorskej prevádzky. Lektori sú v dennodennom kontakte s návštevníkmi, ktorým poskytujú základné informácie týkajúce sa orientácie v areáli a tiež služieb, no najmä výklad v rámci pravidelného lektorovaného okruhu. V každom z týchto prípadov sa nejedná o jednoduchú prácu, či už po stránke odbornej alebo ľudskej. Ako sa hovorí „práca s ľuďmi a pre ľudí je jedna z najťažších“. Je tiež pravdou, že v súčasnej ekonomickej situácii je prevádzka múzea pomerne náročná, no určite to nie je dôvod „kapituláciu“, alebo zatvorenie múzea.

8990 10151527745348069 958288504 n

Proč by měli naši čtenáři navštívit zrovna vaše muzeum? A kde o něm najdou více informací? Konají se u vás o prázdninách nějaké akce? Zde je prostor pro jejich přehled!

Múzeum slovenskej dediny je situované v príjemnej a pokojnej lokalite Jahodníckych hájov pri Martine. Prostredie múzea poskytuje okrem možnosti spoznať tradičné slovenské vidiecke prostredie minulých storočí taktiež priestor pre príjemné strávenie voľného času a oddych pre individuálnych návštevníkov, ako aj návštevnícke skupiny a rodiny.
Tešíme sa na Vašu návštevu a pripájame adresy webových lokalít a kalendárium programových podujatí na rok 2013


Foto: https://www.facebook.com/muzeum.slovenskej.dediny a http://www.skanzenmartin.sk/


 

Přidat komentář


Bezpečnostní kód
Obnovit

Přihlášení

K21 se představuje

IRENA AMBROŽOVÁ


redaktorka ve věku kolem třiceti let :-)

    Pochází z Prahy, kde strávila celý svůj život, kromě půlročního studia v Litvě a několika měsíčního toulání se Asií.

    Vystudovala Provoz a řízení letecké dopravy na ČVUT a Enviromental Engineering na ČZU. Pracuje jako dispečer v letecké dopravě.

    Pro K21 píše od léta 2014, před tím pracovala jako redaktorka a korektorka pro Studentpoint.cz, též přispívala do Informuji.cz, Info-Koktejl, CityBee a dalších. Na K21 má ráda příjemnou atmosféru podobně naladěných lidí  a možnost se dostat k zajímavým knižním a filmovým titulům.

    Mezi koníčky Ireny patří: literatura, letectví, cestování, tvůrčí psaní (je spoluautorkou dvou almanachů Odemykání), sport (zejména běh – členka běžeckého oddílu SK Svěrák, aktivně se účastní běžeckých závodů všech délek  a profilů, od krátkých krosů až po silniční maratony), běhá i Spartan race, ráda trávím čas v horách a nepohrdne dobrým pivem a vínem.

    A Ireny motto? „Daleká ať cesta má! Marné volání“

Toulavka

Anketa


Banner

Partneři

Hledat

Mimísek 27

Čtěte také...

Kultura a totalita III – Revoluce

kultura totalita 200Filozofická fakulta Univerzity Karlovy začala vydávat volnou řadu sborníků Kultura a totalita.

 

...

Nové komentáře

Facebook

Twitter


Literatura

„Obraz Edgara Degase ‚Baletky v modrém‘ dal název mému románu,“ říká Blanka Kubešová
ImageKoncem roku vyšla v nakladatelství Eroika novinka Blanky Kubešové Baletky v modrém. Tato pilná autorka žijící v zahraničí nám představila svou desátou knížku. U všech předchozích vycházela z...

Divadlo

Michal Suchánek trpí během představení Ať žijí duchové

IMG 4286Oblíbený televizní bavič Michal Suchánek už přes rok účinkuje v muzikálu Ať žijí duchové!, kde ztvárňuje roli ředitele školy. Až nyní přiznal, že při jedné scéně, která pravidelně baví všechny přítomné, celkem trpí. Herec p...

Film

Cynthia Nixon a Christoper Abbot v hlavních rolích strhujícího dramatu

james200Newyorčan James White (Christopher Abbot) je lehkomyslný dvacátník se sebedestruktivní sklony, povaleč, který navzdory své inteligenci není schopen si udržet práci. Přežívá na gauči své matky Gail (Cynthia Nixon, známá ze seriálu Sex ve městě), která j...